V poslednom čase je z médií počuť, ako sa ozývajú zástupcovia samospráv – starostovia miest a obcí, že očakávajú veľké výpadky z podielových daní a teda podstatne menší príjem do obecnej pokladnice.
Čo to tie podielové dane vlastne sú ? Štát z historických dôvodov vyberá daň z príjmu fyzických osôb, hlavne zamestnancov, ale aj živnostníkov, slobodných povolaní, poľnohospodárov, jednoducho živých ľudí, odborne nazývaných fyzická osoba. Každá zarábajúca osoba za určitých podmienok musí z časti svojho zárobku zaplatiť štátu približne 19% z tohoto zárobku ako daň z príjmu. Štát tieto peniaze spočíta a v princípe všetky ich pomerne komplikovaným spôsobom prerozdelí pre orgány VÚC a obcí podľa počtu obyvateľov. Každá obec teda dostane nejaký podiel z celého objemu vybratej dane z príjmov fyzických osôb a tento podiel nazývame podielová daň. Zjednodušene, každý človek je nositeľom nejakého obnosu z dani z príjmov a tento obnos dostane obec, kde tento človek má trvalý pobyt. Štátna správa nemá z tej dane vlastne nič, len robotu. Mimochodom, do vzorca pre výpočet podielu vstupuje aj nadmorská výška obce a počet obyvateľov starších ako 62 rokov (prečo nie 60 rokov, alebo 63 rokov nie je celkom jasné). Tento vzorec sa pravdepodobne snaží definovať akúsi spravodlivosť pri prerozdeľovaní a to pre všetky obce na celom Slovensku.
Keďže útlm ekonomickej aktivity v súvislosti s korona-krízou priniesol aj útlm zárobkov a tým aj zníženie celkového objemu vybranej dane z príjmov fyzických osôb, pri zachovanom percentuálnom podiele pre obec sa prirodzene zníži aj výška podielu v absolútnych číslach, obec teda dostane menej eur. A to vidia všetky obce ako problém a chcú to riešiť so štátom.
Oveľa prirodzenejší systém by bolo zrušenie dane z príjmu z fyzických osôb vyberanej štátom a uvoľnenie pravidiel pre obce, aby si mohli samé zadefinovať, ako sa bude platiť nejaká nová „obecná daň“ obyvateľmi obce. Tieto pravidlá by museli byť nejakou formou schválené obyvateľmi obce a potom by obec postupovala podľa toho. Bola by to obdoba zvýšenej dane z nehnuteľností tak, aby obec vybrala toľko peňazí, koľko potrebuje. A o tom, koľko potrebuje by rozhodli sami obyvatelia obce respektíve vlastníci nehnuteľností v katastri obce.
Do pravidiel pre výšku obecnej dane platenej vlastníkom nehnuteľnosti by obce mohli premietnuť veľkosť nehnuteľnosti, počet osôb trvalo žijúcich na nehnuteľnosti, rozlohu chodníka a cesty priľahlej ku nehnuteľnosti, počet lámp verejného osvetlenia pri nehnuteľnosti, dĺžku kanála idúceho pozdĺž nehnuteľnosti prípadne kopec rôznych iných kritérií, ktoré by v tej ktorej obci boli vhodné. Napríklad cesty so strmým klesaním si možno v zime vyžadujú lepší a drahší mechanizmus na odhŕňanie snehu a tak by si to vlastníci nehnuteľnosti v týchto kopcoch priplatili. Naopak, pokiaľ pri pozemku nie je žiadne verejné osvetlenie, táto položka by u vlastníka pozemku vypadla z dane.
Tento systém by riešil aj problémy mnohých mestských satelitov, kde mnohí bývajúci nemajú trvalý pobyt a teda obec nedostane podielové dane prislúchajúce tomuto bývajúcemu a tie naopak idú obci, kde je tento bývajúci prihlásený na trvalý pobyt, hoci sa tam vôbec nezdržuje.
Iste, možno by sa v mnohých obciach začalo s nulovou daňou v snahe obyvateľov ušetriť. Pokiaľ by im nevadilo, že im nesvieti verejné osvetlenie, cesty sa rozpadávajú a v zime musia odhŕňať lopatou aj cesty, tak by to chvíľu vydržali. Predpokladám však, že po čase by aj tam našli nejaké rozumné minimum a mohli by naozaj ušetriť ako chcú a nerozhodoval by o tom niekto v hlavnom meste.
Možno by sa aj začali viacej zaujímať o vlastnú obec, o plat starostu a jeho prácu, čo by rozhodne prinieslo zefektívnenie aj v tejto oblasti.
Zavedenie takéhoto systému by určite malo byť postupné s postupným znižovaním výšky dane z príjmov fyzických osôb a zvyšovaním obecnej dane. Možno by sa tejto agendy mohol ujať aj nejaký aktívny politik, hoc aj populista, veď čo je ľahšie ako postaviť sa pred ľudí a zakričať: “Zrušme daň !“
