Oddych je totiž to, čoho sa nám pri našich cestách po svete dostane vždy najmenej, keďže spolu s priateľkou Maríou často cestujeme a nikdy nezotrváme na jednom mieste viac ako 2 noci. Obzvlášť ja som veľmi hyperaktívny a stále musím objavovať niečo nové.
Ani neviem ako sme sa dopátrali k letenkám na Seychely ale s novou linkou cez Dusseldorf so spoločnosťou Air Seychelles za veľmi priaznivú cenu sme sa rozhodli túto ostrovnú republiku o 90.000 obyvateľoch navštíviť. A aj keď mal náš trip na Seychely byť iba 6 dňový, stihli sme obehnúť tie najnavštevovanejšie ostrovy a tie najkrajšie pláže sveta.
Prvá vec čo nám však lietala hlavou bola cenová dostupnosť tejto destinácie. Seychely určite nepatria medzi krajiny, ktoré bežne navštívite s batohom a očakávate ceny ako v Ázii. Keď však viete kam ísť, kde bývať a kde jesť tak aj destinácia ako Seychely môže byť pre každého cestovateľa. Kombináciou stránok hotelscombined.com a airbnb.com sme našli veľmi pekné ubytovanie na pláži s bazénom a skvelou polohou na severe ostrova Mahé. V auguste fúka na Seychelách totižto juhovýchodný vietor a ten môže na pláže priniesť riasy a silné vlny. Ak však nájdete ubytovanie na severnej strane ostrovov ako my, nemáte žiadny problém. Ubytovanie však patrí určite k jednej z najdrahších položiek, avšak nemusí vás úplne zruinovať. Čím ďalej, tým viac na Seychely prichádzajú aj backpackeri alebo aj bežné rodiny s deťmi, ktoré vyhľadávajú takzvané „self-catering guest houses“, kde sa viete ubytovať od cca. 75 Euro na noc pre 2 osoby. Všetko samozrejme záleží od sezóny a miesta. Cez Airbnb.com nájdete ubytovanie dokonca od 40 Euro na noc pre 2 osoby.
Po prečítaní viacerých cestovateľských portálov mi bolo od začiatku jasné, že na Seychely je najlepšie ísť iba s batohmi. Jednak sme cestovali iba na 6 dní a v podstate si na pláž ani veľmi nemáte čo baliť. Viac miesta zaberali foťáky a potápacie okuliare. Hlavný dôvod bol však ten, že vás na Seychelách s hocakými kuframi do miestneho autobusu nepustia a cesta taxíkom z letiska na pláž Beau Vallon, na ktorej sme strávili 3 noci by vás vyšla na cca. 50 Euro čo už je viac ako prenájom auta na celý deň. Cestovanie miestnymi autobusmi je veľmi jednoduché a každá cesta vás vyjde na 30 centov. Spolu sme miestny autobus využili 11x a zaplatili 6 Euro a 60 centov. Keďže taxíky sú predražené, miestne autobusy začína využívať čo raz viacej turistov aj keď zväčša len na presuny medzi plážami, nakoľko s batohmi tam takmer nikto necestuje.
V auguste je na Seychelách veľmi silná turistická sezóna a to hlavne kvôli letným prázdninám v Európe. Keby som mal zhrnúť najpočetnejšie zastúpené krajiny turistami tak jednoznačne tam bolo najviac Talianov. Dokonca asi aj viac ako Číňanov alebo Japoncov a to už je čo povedať. Nezaostávali však ani Indovia a Rusi. Kde tam sa mihol nejaký Arab, Francúz alebo Nemec. Na môj vkus však všetky pláže boli pomerne preplnené.
Najväčší z trojice ostrovov, ktoré sme navštívili, ostrov Mahé ponúka toho pre turistov naozaj veľa. Nakoľko sme na ostrove strávili iba 3 noci, tak nám bohužiaľ neostal čas na Copolia trek, ktorý by mal byť najkrajšou vyhliadkou na ostrove. Namiesto toho sme však postíhali zrelaxovať na ozaj rušnej pláži Beau Vallon. Vyšli sme si aj na šnorchlovací výlet na severozápadnú časť ostrova kde sme mali možnosť pozorovať krásne farebné rybky ale aj raje či korytnačky. August však nie je ideálnym mesiacom na potápanie či šnorchlovanie a tak viditeľnosť miestami nebola najlepšia, avšak nič to nemení na mojom presvedčení, že šnorchlovanie na Seychelách bolo zatiaľ asi to najlepšie aké som zažil.
Hlavné mesto Victoria sme obehli za jedno dopoludnie. Žije v ňom 30% celkovej populácie Seychel a teda cca. 30.000 obyvateľov. Mesto nevyniká ničím zvláštnym okrem malého „Big Benu“, ktorý vyzerá ako ten „Little Ben“ na ulici Victoria v Londýne. Mesto ponúka botanickú záhradu alebo napríklad domácimi veľmi navštevovaný trh kde možno kúpiť čerstvé ryby alebo lokálne ovocie. Azda najkrajšou stavbou je Hinduistický kláštor Arul Mihu Navasakthi Vinayagar v centre mesta.
Po 3 nociach strávených v hotelovom komplexe na pláži Beau Vallon bol čas sa presunúť na ešte krajší a menší ostrov Praslin. Dá sa tam dostať buď loďou, ktorá zaberie asi hodinu, alebo malým lietadlom za 20 minút. Na moje prekvapenie boli ceny leteniek rovnaké ako ceny za loď a jednoznačne sme si vybrali možnosť letieť malým, iba 17 miestnym lietadlom. Ľuďom, ktorý trpia klaustrofóbiou túto možnosť však veľmi neodporúčam. Samotný let bol už veľmi silným zážitkom, nehovoriac o krásnych plážach a najkrajšej farbe mora akú som zatiaľ videl, ktoré sme mali možnosť z lietadla pozorovať. Na ostrove Praslin mali lokálne autobusy ešte menšiu frekvenciu ako na Mahé a to samozrejme bez hocakého harmonogramu a tak sme počas celého výletu nikdy netušili, kedy vlastne autobus príde a či vôbec.
Praslin je druhým najväčším ostrovom Seychel s rozlohou 38 km² a približne 7.500 obyvateľmi. Na ostrove sa nachádza malé letisko, na ktorom sme pristávali, ale aj napríklad 18 jamkové golfové ihrisko. Ostrov Praslin sa hrdí kokosmi „Coco de mer“, ktoré vyzerajú ako zadok a mali by to byť najväčšie kokosy na svete, ktoré rastú iba na Seychelách. No a samozrejme tak ako celá ostrovná krajina sa nemusí určite hanbiť ani za svoje krásne pláže. Jednoznačne top pláž akú sme na ostrove navštívili je Anse Lazio. Všetky pláže vyzerali vždy najlepšie doobeda počas odlivu a samozrejme bolo vtedy aj menej turistov. K večeru sa hladina zvyšovala a menila tak výzor celej pláže.
Po letenkách a ubytovaní je pomerne drahou položkou na ostrovoch určite jedlo a pitie. Preto stále viac turistov vyhľadáva už hore spomínané „self-catering guest houses“, kde je možné si uvariť vlastné jedlo a 4 člennej rodine to môže ušetriť aj 100 Euro na jednej večeri. Všade nájdete kopec supermarketov kde bez problémov nakúpite to čo potrebujete. Na moje veľké počudovanie pri výbere syrov a šuniek som našiel takmer plnú chladničku českých výrobkov ako boli syry, maslá alebo lístkové cesto ba dokonca aj korbáčiky Koliba.
Na ani jednom z troch ostrovov som nenašiel čapované pivo iba fľaškové, lokálne pivo Sey Brew, ktoré vás v hocakom bare na pláži vyjde na cca. 5,50 Eura. Bežná večera v obyčajnej reštaurácií s obyčajným jedlom bez akéhokoľvek „wau“ efektu vyjde na 20 až 30 Euro na osobu. Takých obyčajných reštaurácií tam bolo však málo, nakoľko vo väčšine prípadov sa jednalo o „luxusnejšie“ reštaurácie. Azda najpopulárnejší zdroj jedla boli „take-aways“ kde chodilo aj veľa domácich kúpiť si napríklad obed do práce.
Čím ďalej, tým viac mi začínalo byť ľúto domácich obyvateľov, pretože na Seychelách to nefunguje ako napr. na Kube, kde domáci majú inú menu aj iné ceny. Tu si to všetko musia tvrdo zaplatiť za tie isté nadhodnotené ceny ako turisti. Keďže sme 2 noci strávili cez Airbnb u jednej Seychelskej, resp. Kreolskej rodiny na ostrove Praslin, tak sme sa okrem iného aj dozvedeli, že domáci obyvatelia vôbec nežijú ako ostrovní ľudia a takmer nič nepestujú a nechovajú. Všetko musia dovážať a veľmi sa spoliehajú na cestovný ruch. Domáce obyvateľstvo sa delí na Kreolov a na Indov, ktorí väčšinou vlastnia obchody s potravinami alebo robia na stavbách. Veľkým problémom v tomto raji na zemi sú však drogy a alkohol. Veľa ľudí nemá peniaze a tak ako všade na svete sa k nim snažia dostať cez drogy, ktoré následne vyúsťujú aj do násilia. Ja však za seba môžem povedať, že som sa aj medzi domácimi v rôznych štvrtiach cítil úplne bezpečne. A na prvý pohľad ani ich konzumácia alkoholu tu nebola až taká na akú som bol zvyknutý napríklad v Tanzánii.
Ľudia boli veľmi milí a ochotní poradiť alebo sa len tak pozhovárať. Je na nich úžasné aj to, že rozprávajú 3 jazykmi a teda Kreolsky, Francúzsky a Anglicky. Raz sme na zastávke stretli staršiu pani s ktorou sme sa dali do reči. Počas konverzácie nám oznámila, že sa ponáhľa variť obed a keďže na Seychelách nikto nevie kedy pôjde najbližší autobus, čo môže byť aj za hodinu, tak vystrčila palec, stopla prvé auto a už jej nebolo. Po jej vzore sme sa z pláže Anse Lazio nakoniec dostali stopom aj my. Stopovanie určite vrelo odporúčam, keďže sa na ostrovoch nachádza veľmi veľa turistami požičaných áut a väčšinou vám v pohode zastavia a vezmú vás kam treba.
Piaty deň nášho pobytu sme sa pobrali k prístavu na ostrove Praslin odkiaľ nás čakala 15-minútová plavba na ostrov La Digue, kde podľa viacerých informácií by sa mali nachádzať jedny z najkrajších pláží na svete. Krátka plavba loďou tam a nazad v ten istý deň vyjde na 27 Euro na osobu. Samotný ostrov má rozlohu iba 10 km² a žije tam len 2.800 obyvateľov. Na ostrove je veľmi málo áut a takmer všetci ľudia sa tam pohybujú na bicykloch. Prenájom bicykla na 1 deň stál 9 Euro. Úžasné na tom bolo to, že bicykle nebolo treba zamkýnať iba si dobre zapamätať kde ho necháte, keďže na určitých plážach bolo rovnakých bicyklov aj viac ako 100. Tým, že na ostrove žije iba 2.800 obyvateľov sa všetci poznajú a keby aj niekto bicykel ukradne tak mu bude na nič, pretože na lodi ho preniesť nemôže a na ostrove si ho už majitelia nájdu.
Teraz musím od srdca napísať, že po spoločných cestách po svete s priateľkou sme navštívili naozaj krásne miesta ako Malajzia, Kambodža, Kolumbia, Thajsko, Srí Lanka alebo teda aj jej domácu krajinu Španielsko, avšak ani jedny z pláží sa nevyrovnali tomu čo nás na ostrove La Digue ale aj celkovo na Seychelách čakalo. Pláže, ktoré sú vraj najfotografovanejšie na svete vám doslova vyrazia dych. V doobedných hodinách počas odlivu v kombinácií s menším počtom turistov, krásnymi žulovými skalami, palmami a modrou oblohou vám neprichádza na um nič iné iba to, že ste práve v raji. Tieto pláže sú až takmer gýčové a žulové skaly im dodávajú jedinečný vzhľad, ktorý je ťažko hľadať inde na svete. A práve pláže ako napr. Anse Source d´Argent, Anse Lazio alebo Anse Marron zaslúžene patria medzi tie najkrajšie na svete.
Ostrov La Digue na nás zapôsobil určite najviac a aj keď sme tam strávili iba jeden deň, tak sme obehali všetky najkrajšie miesta. Kombinácia bicykla, palmami obrastených ciest a šumiaceho mora to bol jeden z najkrajších momentov našich spoločných výletov po svete. Celkovo si z tejto krásnej krajiny odnášame iba tie najkrajšie zážitky a túžbu navštíviť podobné miesto opäť.
