Biodiverzita je rôznorodosť fauny a flóry, rôznorodosť rastlín a živočíchov. Biodiverzita sa vzťahuje na všetky rôzne druhy živých organizmov v danej oblasti. Biodiverzita zahŕňa rastliny, zvieratá, huby a iné živé bytosti. Biodiverzita môže zahŕňať všetko od vysokých sekvojí až po drobné jednobunkové riasy, ktoré nie je možné vidieť bez mikroskopu.
Význam biodiverzity
Všetky druhy sú vzájomne prepojené. Závisia jeden od druhého. Lesy poskytujú domovy pre zvieratá. Zvieratá jedia rastliny. Rastliny potrebujú na rast zdravú pôdu. Huby pomáhajú rozkladať organizmy na hnojenie pôdy. Včely a iný hmyz prenášajú peľ z jednej rastliny na druhú, čo umožňuje rastlinám rozmnožovať sa. S menšou biodiverzitou sa tieto spojenia oslabujú a niekedy prerušujú, čo poškodzuje všetky druhy v ekosystéme.
Biodiverzita sa vytvárala na planéte milióny rokov! Za posledných sto rokov sa celosvetovo biodiverzita dramaticky znížila, a popritom sa celosvetová ľudská populácia „dramaticky?“ zvýšila. Jedno rapídne ubudlo a druhé rapídne pribudlo. Ubudlo rastlín a živočíchov a pribudlo ľudí so svojimi potrebami, infraštruktúrou atď.
Mnoho biológov si myslí, že v súčasnosti prechádzame šiestym hromadným vymieraním v histórii, ale tentoraz s úplne inou príčinou: z veľkej časti je za to zodpovedný jeden druh, homo sapiens - ľudia . Strata biodiverzity je výsledkom zložitých interakcií medzi ľuďmi a prírodou a deje sa to v bezprecedentnom rozsahu.
Strata biodiverzity spôsobená ľuďmi je závažná a dlhodobá. Ľudia, ich plodiny a ich zvieratá na potravu, zaberajú čoraz väčší podiel na rozlohe Zeme. Polovica obývateľnej zeme (približne 51 miliónov štvorcových kilometrov) bola premenená na poľnohospodárstvo a približne 77 % poľnohospodárskej pôdy (približne 40 miliónov štvorcových kilometrov) sa využíva na pasenie dobytka, oviec, kôz a iných zvierat. Táto masívna premena lesov, mokradí, pastvín a iných suchozemských ekosystémov spôsobila 60-percentný pokles (v priemere) v počte stavovcov na celom svete od roku 1970, pričom najväčšie straty až 83 % v populáciách stavovcov nastali v sladkovodných biotopoch, a v Južnej a Strednej Amerike až 89 %.
zdroje:
časti článku použité 17.11.2023 z https://education.nationalgeographic.org/resource/global-biodiversity/
a z https://www.oecd-ilibrary.org/sites/2c94883d-en/index.html?itemId=/content/component/2c94883d-en
https://www.britannica.com/science/biodiversity-loss
Ak to pôjde takto ďalej, že ľudí na planéte bude pribúdať a biodiverzity ubúdať, môžu z biodiverzity ostať naozaj už len omrvinky.
V roku 1970 bolo 3,8 miliárd ľudí. Teraz, rok 2023, máme 9 miliárd ľudí (vrátane neregistrovaných) a 60% pokles biodiverzity v počte stavovcov od roku 1970. V roku 2070 bude 15 miliárd ľudí a ak zarátame rovnaký pokles 60% (ako pri prvom za rovnaké obdobie) tak biodiverzity ostane 1, alebo 2, alebo 3 omrvinky :(
