K bulvárnostiam akými sú panenstvo slečny Tutkovej, jej rodinný stav, či jej sexuálne skúsenosti len jednu poznámku. Pokiaľ je mojim cieľom viesť vecnú diskusiu a nie zaujať alebo vyvolať emócie bolo by fajn od nich abstrahovať.
Takže nechajme bulvár bulvárom a a poďme k tomu, čoho sa vlastne Richard Sulík naozaj dopustil a čo si o tom celom myslím ja. Dopustil sa toho, že obhajobu interupcií založil na tvrdení, že nie každý život má rovnakú hodnotu.
Aj obrana typu „porovnával som iba hodnotu života embria so slobodou matky“ by bola fajn, keby ta hodnota života embria (A) nevyšla menšia ako tá sloboda matky (B). Prečo vlastne? Keďže ale A vyšlo menšie ako B, stačí už iba nájsť hodnotu iného života(C), ktorá je väčšia ako sloboda matky. To očividne problém nieje takže keďže A je menšie ako B a B je menšie ako C tak aj A je menšie ako C a máme to tu. Porovnávame hodnoty životov.
Nebránim sa tomu. Človek sa k tomu občas v úvahách dostane. Aj ja som si svoj názor na túto otázku začal formovať. Ten však až na záver. Teraz iné. Myslím si, že úvahy o tom, či majú životy rovnakú alebo nerovnakú hodnotu sú kanónom na zajace pri riešení problému interupcií. A to zďaleka nieje isté, že je ten kanón funkčný.
Obhajoba interupcií a teda aj súčastného stavu je podla mňa pragmatickejšia. Problém je napríklad v tom, že keď si matka interupciu želá, v ranných štádiách tehotenstva je takmer nemožné jej v tom zabrániť alebo jej skutok dokázať. Samotný zákon je v tomto prípade veľmi malou prekážkou. Takéto potraty sa akurát presunú zo sféry legálnej a kontrolovanej do sféry nelegálnej, ťažko kontrolovateľnej. Z pohľadu ekonomického, stúpne cena a klesne kvalita a dostupnosť výkonu potratu. Nič viac, nič menej. O potratovej turistike nehovoriac.
Chválim všetky snahy o zníženie počtu potratov. Áno jedná sa o život. A treba ho chrániť. Aj pred narodením. Od počatia. A nieje treba tvrdiť, že ten život má menšiu hodnotu než matkina sloboda. Ale je nutné priznať, že ho nevieme dostatočne chrániť. Úplný zákaz interupcií v súčasnej situácii rozhodne nepovažujem za zlepšenie stavu.
A teraz k tej hodnote života. Skúsme sa netváriť, že sme si všetci rovní. Skúsme bez definícií a bez premýšľania o dôsledkoch priznať, že každý život má inú hodnotu. V tom prípade si ale zároveň odpovedzme na otázku: Kto má právo toto súdiť?
