Boli sme kúsok nad 40%, teraz sme už pod touto hranicou a počet dovezených kamiónov potravín na Slovensko nám stúpa a saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami nám stúpa na hranicu 2 miliárd EUR.
Možno málo spotrebiteľov vie, že čo sa týka sebestačnosti v pekárenskom a cukrárenskom priemysle sme sebestační na cca 60%, no najlepšia správa je, že už zajtra by sme vedeli byť sebestační na 100%. A netreba na to nové pekárne a veľké investície.
Veľa ľudí možno nevie, že 40% ktoré nám chýbajú do 100% je dovoz mrazených pekárenskych výrobkov, ktoré obchodné reťazce na Slovensku len dopekajú. Čiže na Slovensko si dovážame 40% mrazených pekárenských výrobkov, o ktorých často konečný spotrebiteľ ani poriadne nevie, a má pomaly predstavu, že kupuje čerstvo vykysnuté cesto a následne upečené. Omyl. Chlebík, rožky, či kaiserky sa akurát v predajni dopiekli.
Treba povedať jednu vec, že mrazené cesto ktoré sa sem dováža obsahuje konzervačné látky a to viacero Éčok. Ide o látky proti plesniam a konzervačné látky proti kryštalizácii vody v zamrznutom ceste. V mrazenom chlebe a pečive sú aj éčka, ktoré zabezpečujú predĺženie trvanlivosti chleba a pečiva a tak sa takýto chlieb "tvári" čerstvý celé týždne až mesiace mesiace!!!
Je viacero opatrení a krokov, ktoré môže nové vedenie ministerstva spraviť aby pomohlo zvýšiť sebestačnosť v pekárenskom a cukrárenskom odvetví.
- Určite tomuto pomáha zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, určite je namieste nerušiť tento zákon, len ho nejako redukovať.
Pred neexistenciou tohto zákona obchodné reťazce dodávateľom ukladali rôzne obchodne, veľmi zvláštne podmienky. Napríklad údajne žiadali, aby dodávatelia platili určitý personál v predajni, platili za umiestnenie v regáloch, mali neprimerané splatnosti, rôzne druhy príplatkov a vytvárali tlak na znižovanie cien.
- Som v očakávaní ako ministerstvo pristúpi k dotáciám pre dané potravinárske odvetvia, ktoré v čase koronakrízy pracovali bez obmedzenia a zabezpečovali potraviny pre obyvateľov Slovenska.
- Pevne verím, že ministerstvo nebude rušiť zelenú naftu, lebo aj tento typ pomoci je taký, ktorý padá na úrodnú pôdu.
- Verím že ministerstvo bude aktívne počúvať zástupcov pekárov a cukrárov tak, aby či už legislatívne nariadenia resp. iné kroky ministerstva boli v súlade z tým čo potrebujú tak, aby to malo za následok 100% sebestačnosť. Bodaj by...
- Určite je na zváženie rozšírenie 10% DPH na všetky výrobky. Čerstvé, nedopekané pekárenské a cukrárenské výrobky vyrobené na Slovensku, nie na tie, ktoré sú vyrobené zo zamrazeného polotovaru.
- Jednoduchší spôsob financovania z napr. Slovenskej záručnej rozvojovej banky a jednoduchší, efektívny spôsob čerpania európskych fondov.
- Treba si ešte uvedomiť, že pekárenské odvetvie je náročné na prácu mimo klasického pracovného fondu. Až 81% pracovného fondu v pekárenskom odvetví je v exponovaných hodinách. Práca v noci 43%, práca v nedeľu 17%, práca v sobotu 15% a práca počas sviatku 6%. To znamená, že iba 19% času práce v pekárenskom odvetví je v pracovnom fonde bez príplatku. Keď si zoberieme do úvahy, že práca v pekárenskom odvetví je náročná na prácu v noci, lebo musíte dodať čerstvý rožok, či chlieb ráno do predajne, aby si ho ľudia vedeli kúpiť ráno čerstvý. No a na druhej strane treba povedať, že vo všetkých odvetviach potravinárskeho priemyslu je výroba v pekárenskom, vrátane cukrárenského odvetvia okrem trvanlivých výrobkov najmenej ohodnotená a priemerná mzda je 834 EUR. V tomto je na zváženie, že pomoc štátu by mohla byť pri pomoci s odvodmi miezd.
Veľmi veľa závisí aj na informovaní širokej verejnosti o tom čo kupujeme, odkiaľ to je a aké to má zloženie. V tomto musí byť maximálne nápomocná verejnoprávna RTVS - či televízia alebo rozhlas a začať robiť reklamu a PR články na propagáciu slovenských výrobkov a slovenských výrobcov.
Ešte pár faktov a čísiel. V roku 2009 stál chlieb na Slovensku 29,90 Sk (0,99 EUR), rovnaký druh a hmotnosť. V roku 2017 stál ten istý chlieb 0,77 EUR, ale nikto nepovie, že mzdové náklady narástli za dané obdobie o cca 60%.
Na druhej strane si povedzme porovnanie cien u nás a napríklad v susednom Rakúsku. Chlieb (1kg) u nás stojí 0,99 EUR a taký istý chlieb v Rakúsku stojí 3,10 EUR. Keď porovnáme kaiserku, tak rovnaká hmotnosť na Slovensku stoji 0,15 EUR a v Rakúsku stojí 0,30 EUR.
Som presvedčený, že správnym prístupom, komunikáciou a hlavne aplikovaním hore vyššie uvedenými opatreniami sa u nás na Slovensku priblížime v pekárenskom a cukrárenskom odvetvi ku 100% sebestačnosti.
Pozn.: autor je poslancom NR SR za stranu SMER-SD
