tiene sa nehýbu, ticho sa stupňuje, niečo šepká z tmy.
Zase si spomínam, zase premýšľam a zase si tu Ty.
Detaily predmetov a neporiadok mi ostro bijú do očí.
Zo všetkých pocitov a citov, sa mi hlava zatočí.
Úzkosť mi hrdlo zviera a v hrudi bodá, zase to bolí.
Márne budem odoať tejto chvíli, aj tak ma skolí.
Do zamknutej izby skrývam svoje takné horké slzy.
Na kolenách mam pocit vlastnej viny... to ma mrzí.
Dohorieva cigareta a v hlbokom výdychu, vezmem si ďalšiu.
Doznieva spomienka, a či chcem, či nie, spomínam na včerajšiu.
trasiem sa silou svojej lásky, neviem sa jej vzdať.
Pocity sú rozdupané citmi, a tak nemôžem nemilovať.
Ticho je naspäť v svojom rytme, tiene sa vracajú za roh.
Sedím sám vo svojej izbe a už je so mnou iba Boh.
Žil som rád, a radosť rozdával na všetkých ľudí, aj na vás.
Moja bolesť a smútok ostanú však vždy zamknuté v izbe,
v izbe, kde na zemi v kaluži krvi, svoje posledné slová som povedal...
Budem sa na vás pozerať, budem stále s vami....
