Výčitky

Tlačia ma myšlienky... Neviem čo znova robím... Snáď opäť ubližujem niekomu? Ale prečo zasa? Stratil už každý význam pre mna ? Alebo len márnivosť ma k tomu núti? Vie niekto odpoveď? Ja ju ťažko hľadám...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ťažko v tme svojich snov..
Nesplnených túžob...
Ťažko nájsť správne slová ...
Zahalené v tajomstvách a klamstvách..
Ale koho klamem?
Samého seba?
Alebo mňa samého ostatní klamú?
Znova nik odpoveď mi nedá....
Možno slabo do tej tmy kričím...
Slabo už...
Keď myšlienky mi zrak k zemi klopia...
Smútok na duši ťaží...
Ale smútok z čoho ?
Žeby z tej nedokonalosti bytia?
Alebo azda smútok zo smútku ?
Však už bijú mi hodiny pomaly...
Všetko hádam raz sa už stratí...
Bolesť...
Smútok...
Nenávisť...
Snáď i smiech?
Smiech zo mňa samého ?
Smiech z čoho ?
Zo života?
Alebo smrti ?
Čoho vlastne mám sa báť?
Ťažko hľadať správne slová...
Ťažko hľadať správne myšlienky...
Ťažko hľadať samého seba...
Ťažko...
Keby azda niekto tušil, že tu som...
Aspoň maličké pošepnutie do ucha...
Aspoň jemné pohladenie po tvári...
Nie však sĺz, ktoré ju kropia...
Avšak prečo?
Vari mám dôvod na plač?
A čo moja viera ?
Kam sa podelo to, v čo som veril ?
Možno do temnoty ako ja sa ponorila?
Alebo iba niekam sa zatúlala?
Čaká kým ju opäť nájdem ?
Čo ak už nájsť znova nechcem ?
Už nehľadám...
Viac nie...
Stratil som ju...
No neskúšam viac pátrať po nej...
No vari mi ublížila?
Že sa takto nehanebne k nej správam?
Čím to, že jej niet?
Azda mojou bezduchosťou?
Viem, že som...
Tak ako všetci...
Iba...
Človek...
Stojím tu teda...
Pred vami sám...
V hrsti len zopár okamihov...
Šťastných?
Smutných ?
Ťažko z ich váhy posúdiť...
Ťažko povedať, ktoré sú aké...
Že by aspoň niekto mi ukázal cestu?
Kto by to bol?
Ten kto ma kameňom od chrbta trafil ?
Alebo ten, kto mi ten kameň priniesol?
A čo ak to musím len ja sám?
Znova sám všetko zvládnuť...
Lež udržať tie myšlienky kľudné...
To viac chce toho, ako zvládnem ja...
Možno plecia ťarchu zvládnu...
Ale sú to naozaj moje plecia ?
Som predsa len ja ten, kto za to môže ?
Snáď...
Iba ja sám...
Tak ako kedysi...
Tak i dnes znova...
Kričím do tej tmy...
"JA", "JA ", "JA"
Lež počuje ma niekto?
Je aspoň niekto ?
Niekto koho by zúfalé výkriky strhli so
sebou ?
Znova a znova tápam v pamäti...
Hľadám tu odpoveď stratenú...
Pomaly norím sa viac do temnoty svojej
vlastnej duše...
Možno snáď dakto ma začul...
Verím tomu...
Snáď teda aspoň niekomu chýbam...
Premýšľam o tom...
Viem ,že možno na dno opäť padám...
Ale na dno čoho?
Na dno vlastnej žiarlivosti ?
Na dno vlastného sebectva?
NA dno vlastnej duše ?
Ťažko veriť sám sebe...
Ťažko už veriť ...
Keď zrazu cítim...
Čo to?
Žeby konečne ľútosť nado mnou?
Lež mýliť sa je ľudské...
Niet ľútosti...
Niet záchrancu...
To padol som do náručia temnoty...
Temnoty z mojej vlastnej duše...
Temnoty ktorej sám som život vdýchol...

Richard Tóth

Richard Tóth

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kto som, možno príliš nevýrazný, obyčajný, možno šedá myška v rohu. Možno však iba tichá voda brehy myje... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu