Na chíľu samotnú zmení ti svet,
ukáže miesta, kde bolesti niet.
Ukáže okamih, kedy šťastná si bola...
Ukáže nádej, ktorú držať si mohla...
Nehu, lásku, všetko čo chcieť si mala...
Lež falošné tie obrazy z hlavy sú.
Realitu v očiach slzami neskryjú.
A v srdci pocit nádherný, túžbami opradený rozprestrú.
Zem stráca sa pod nohami...
Krok do prázdna etapu novú začal.
Života pochmúrneho koniec sa rúti,
v hlave hluk, ako na ďalekej púti.
Myšlienky v spomienky tíško sa menia..
Všetky však v úmlku stratených snov miznú,
snov, ktoré už čochvíľa hlavou ti blysnú.
Už cítiť dotyk spriaznených duší,
tajomné hlasy začínajú šepkať do tvojich uší...
Už je to blízko...
Koniec, či začiatok?
Veru, už neskoro je, pýtať sa...
V sekunde jedinej, čo ticho slyšať je,
tajomným vzdychom rieknuté slová : "Nikdy nehovor..."
4. okt 2011 o 18:55
(upravené 4. okt 2011 o 19:15)
Páči sa: 0x
Prečítané: 226x
Nikdy nehovor...
Hrana je blízko... Veríš snom, veríš sľubom. Láskou slepá, napokon ľudom. Trápení na deň viac a riešenie nevidiac... Sype sa prach, rozlieva pot, ten hlas čo v hlave máš, vraví ti:"Poď!". Posledné zaváhania, posledné vzlyky... Nik však nečuje ich... Slnečné dni menia sa v smolu, nádherné spomienky prerastajú v nočnú moru. Hlava sa motá, krok neistý je... Už len jediný chýba,a začne to znovu...
Richard Tóth
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
