Kroky beznádeje

Vtedy pochopíš, že niet iného východiska, ako sa zabiť...

Vypnuté svetlá vôkol..
Cítim jej prítomnosť..
Cítim jej kroky bližšie a bližšie...
Ten krok tichý sledujem...
klop....
klop...
klop....
Zrak dvíham od zeme, a v smutnom šere hľadím ako vonku prší...
Kvapka za kvapkou oknom steká...
Slzy v tvári...
Premýšľam , či život za to stál...
Vidím všetko čo zažil som..
Vidím všetkých čo ublížili mi...
Vidím, no nepočujem...
Myseľ už mi tma začína haliť...
V chaose myšlienok vyberám tie správne...
Avšak smrť je rýchlejšia...
Na tvári cítim jej dotyky.... Také chladné... bolestivé....smutné.... plné útrap... no oslobodzujúce zároveň...
Také úprimné a čisté..
Hľadím jej do očí a do srdca môjho bolesť vniká..

Už nevnímam čas, nevnímam život...

Neviem už čo držalo moju dušu utrápenú tu...
Dušu, ktorá toľko krát zašliapaná bola...
Dušu, ktorá toľko krát utrápená bola....
Dušu, ktorá toľko krát zranená bola...
Dušu, ktorá už viac životu čeliť nechce...
Dušu, ktorá konečne voľnosť dostala...