Zmyslom života, alebo aspoň jeho náplňou môže byť láska. Pocit ktorá vás opantá, ukáže vám človeka v dokonalom svetle a vás zmysel bytia zrazu získa cieľ. Mnohokrát klamlivý, mnohokrát nepoctivý, mnohokrát smrteľne nebezpečný.
Mohlo by sa teda zdať, že priateľstvo vás môže ustriehnuť od týchto neduhov, no zároveň vás ukrátiť o to najcennejšie, čo mnohí ľudia v živote zažijú. Priateľstvo by sa dalo opísať ako spolupráca, zdieľanie ideí, pochopenia a pomoci v ťažkých okamihoch. No stráca sa tam spontánnosť lásky a rôznorodosť života.
No existujú aj krásne chvíle, schopné nás život zaplniť, či máme priateľov alebo nie. Mnohokrát sú krátke, podceňované, zabudnuté. Najkrajšie okamihy môžu prísť, keď ich nikto nečaká, no čakať na ne je veľké šialenstvo. Dá sa však povedať, že mladosť je krásne obdobie, plné krásnych chvíľ, nádejí a lásky, búrlivého priateľstva a pohody.
No možno, že tie najkrajšie chvíle ešte len prídu, možno len čakajú na správny čas, pred západom slnka, keď staroba, odveká choroba naša si našla cestičku do nášho života.
A keď to nadíde, mnohí sa nás pýtajú, mnohý v obraze seba sama, čo sme vlastne dokázali v tom našom živote. V pominuteľnom čase, ktorý nás odveje do prachu dejín, ktoré si už nikto nikdy nebude pamätať. Je to otázka, ktorú si všetci môžeme klásť a nikdy ju nepochopiť. Klásť si otázku o živote a nepochopiť podstatu toho, že život nie je vec, nie je naň možné čakať, treba ho len žiť.
