Keď už sa teda raz za uhorský rok dostanem 'niekam mimo', zvyknem si potom po návrate tú trasu ešte raz prejsť - na mapách. Že kade som to vlastne išiel.
Aj tentokrát som tak učinil - zoomovať, rúčkovať po mape, atď.
V istej chvíli som však skoro spadol zo stoličky.
Už ani neviem, čo bolo tým podnetom (tipujem, že mi asi padli do oka názvy ulíc susediacich s jedným úsekom cesty - Kubišova, Gabčíkova, Valčíkova...), ale v istej chvíli som si uvedomil, že moja trasa viedla aj cez miesto, kde sa To vtedy - 27.mája 1942 - stalo. Dokonca presne cez tú istú zákrutu - keď sa spustíte z Kobylís, po ulici Zenklovej (za vojny Kirchmayerovej) a zabočíte doprava, na V Holešovičkách smerom k mostu Barikádníků.
Skoro ma zaliali slzy, keď som si to uvedomil - že netušiac som deň predtým prešiel cez Práve To miesto.
Keby som to bol vtedy tušil, určite by som sa tam bol zastavil. Odstaviť to niekde v tých bočných uličkách .. a peši si prejsť k onomu miestu - k tej zákrute, k pamätníku ktorý tam postavili, k tomu miestu celkovo.
Potom prípadne ešte do centra. Na Resslovu. K pravoslávnemu chrámu, kde o tri týždne neskôr, pod brutálnou presilou, ich životy skončili.
Nj, snáď sa k tomu raz dostanem, navštíviť tie miesta. Možno aj s nejakou kytičkou. Alebo možno len tak.
Ako to dopadne, netuším. Či ma to zloží priamo tam na mieste .. alebo či ostanem relatívne netknutý a ťažký záchvat depresie príde až neskôr.. až doma.. neviem.. uvidíme :-/
.
Aby aj trochu pozitívneho: Bavil som sa raz s jedným kamošom.. reč prišla aj na Najväčšieho Slováka, tú televíznu reláciu, vtedy zrovna bežala. Dokážeme sa vo viacerých veciach zhodnúť, v iných zas škaredo pohádať, ale v tejto ma prekvapil: Celá tá relácia je síce jedna veľká blbosť, ale keď už by som mal, nezávisle od nejakej ankety, povedať kto je pre mňa ten naj Slovák, tak jednoznačne Jozef Gabčík. Takmer som musel tasiť kapesník znovu - tentokrát od radosti, že aspoň v takej dôležitej veci sa vieme plne zhodnúť. Vidím to totiž rovnako - najvýraznejším skutkom našich dejín príde mi byť práve ten Gabčíkov.
.
Avšak najdôležitejšie, čo by sme si z toho mali vziať, je, že nezostať iba pri ich obdivovaní, pri kladení vencov, slávnostiach, a pod.,
ale, predovšetkým, sa nimi inšpirovať - Keď uvidíme zlo, nezostať pasívnymi, ale proti nemu vystúpiť, Čo Najdôraznejšie. Aj dnes totiž máme plno rôznych novodobých heydrichov.
O tom - kto prevzali rolu heydrichov a ako proti nimi konať - niekedy v ďalšom...
.
