Bežná predstava o družiciach je asi taká, že družica, obiehajúca okoloZeme, je približne polovicu svojho obehu resp. obežnej doby osvetlenáSlnkom a druhú polovicu je v zemskom tieni. Na veľmi hrubú orientáciuby to možno stačilo, ale predsa-len je tomu trochu inak.
Družica neletí tesne nad zemským povrchom, ale zopár stovák kilometrovnad ním, takže aj keď práve prelieta nad hranicou svetla a tieňa(tzv. terminátorom), tak to neznamená, že aj ona hneď prestane byťosvetlená. Obvykle to trvá ešte niekoľko minút, kým aj ona zapadnedo zemského tieňa. Podobne aj opačným smerom, najprv družica opúšťa tieň Zeme, a až potomsa pod ňou objaví terminátor. Aj pre tie najnižšie letiace družice(kúsok nad 200 km) sa týmto činom ich deň predlžuje aspoň o 8 percent(t.j. 58 % obehu osvetlená a 42 % v tieni) - odvážnejší nech si tooveria výpočtom. Na vyšších dráhach je ten pomer ešte výraznejší, t.j. pobyt v tieni je percentuálne ešte kratší.
Abyto nebolo príliš jednoduché, dráha družíc len zriedka bývakolmá na terminátor. Navyše, situácia sa aj vyvíja v čase. Namiestorozvíjania teórie o obehu Zeme okolo Slnka a vznikaní ročných období ateórie o precesii obežných dráh družíc (tie zatiaľ odložme na inokedy)poďme rovno k meritu veci, aby sme tú show nezmeškali.
Každý rok v období okolo letného slnovratu dochádza u v súčasnostinajpopulárnejšej družice k takému úkazu (resp. konštelácii),že sa počas celého obehu vôbec nedostane do zemského tieňa. Trvá toniekoľko po sebe idúcich dní, čiže niekoľko desiatok obehov jepermanentne osvetlená Slnkom. Tohto roku bude táto konštelácianajvýraznejšia zhruba v noci z 5. na 6. júna (t.j. teraz, z utorka nastredu) a jeho celkové trvanie približne 5 dní. Ak by tonastalo okolo 21.júna, trvanie by dokonca presiahlo celý týždeň. Abyboloinformácia kompletná, treba dodať, že podobná situácia rovnako dobrenastáva aj v zime, s tým, že výhody z nej (popísané nižšie) majú zasobyvatelia južnej pologule; najbližšie to tam nastane okolo Silvestra'07.
Samozrejme,toto má vplyv na energetický systém družice, jednak čo sa týkaelektriny zo solárnych panelov a tiež tepeného menežmentu (ohrievaniealebo chladenie jednotlivých častí).
My dolu na zemi zas máme vtedy tú výhodu (teda, ak nás baví občas sa pozrieťnahor a sledovať okoloplávajúce obežnice), žetakáto družica je k videniu takmer celú noc, t.j. jej viditeľnéprelety nad našou lokalitou sa nevyskytujú len jeden-dvakrát za večer(alebo za ráno), ale v podstate každú hodinu a pol (95 minút). V extrémnomprípade, ak sa pozorovateľ nachádza zhruba na 35. stupni severnejšírky, tak by ju mohol vidieť až 7x za jedinú noc (zarátajúc v to ajprelety na pomerne svetlej oblohe za súmraku a za svitania, keď je Slnkolen pár stupňov pod obzorom, aj polnočné prelety nízko nad severnýmobzorom). U nás, zhruba na 50. stupni, to bude len 4-5 preletov za noc (väčšinou na severnej polovici oblohy, keďže ISS sa dostáva najsevernejšie nad 51,6. st.)
Pri hľadaní informácií o možnosti pozorovania jednotlivých preletovnám pomôže, medzi inými, napríklad web Heavens-Above. Choďte napr. sem ,zadajte miesto, z ktorého chcete pozorovať (ak ste z dedinky, radšejtam vpíšte nejaké trochu väčšie sídlo zo svojho okolia), potvrďte, v prípade viacerých ponúkanýchpodobných názvov si vyberte ten správny, a už ste tam.
Alternatíva: link heavens-above.com/main.aspx?Lat=48.733&Lng=19.150&Alt=329&TZ=CET
upravte tak, aby zodpovedal vašej polohe - z.šírka, z.dĺžka, nadm.výškav m (pre účely pozorovania družíc je aj chyba polohy zopárdesatín stupňa a výšky zopár km nepodstatná).
Dobre, takže máte pred sebou Main Menu pre svoju observing site,z ktorého si môžete vybrať všeličo. V tomto prípade nás zaujíma ISS,takže si na ňu klikneme (zhruba šiesty riadok zhora) a dostaneme tabuľku- zoznam jej preletov nad nami počas najbližších dní. Použitímodkazu v najľavejšom stĺpci dostaneme stránku s detailami o konkrétnomjednom prelete a na tej je (podľa môjho gusta) najlepší link Ground Track - Click here, ktorý nám úplne názorne ukáže, kade to poletí (asi takto ). Ešte predstava o výške - letí to asi 325 km nad povrchom.
Zhrniem to: ak sa nachádzate niekde v severnom miernom alebosubtropickom pásme, tak máte počas najbližších pár dní zvýšený početpríležitostí pozrieť sa na ISS. Prehliadnuť ju je len ťažko, veď patrímedzi najjasnejšie hviezdy, na jej vyhľadanie netrebaďalekohľad, ale ak ho náhodou máte, tiež ho skúste - možno sa vámpodarí namiesto bodky uvidieť drobnú štruktúrku-machuľku .
PS1: Nezabudnite Sunite, Olegovi a Fjodorovi zamávať :)
PS2: Ak by nestačilo, ešte je tu aj každý večer Venuša nadzápadným obzorom, v noci Jupiter nad južným a kopec ďalšieho.
PS3: Mám to overené, dnešný prelet o 22:05 nad juhozápadom sa odohral tak, ako sa mal, takže naozaj to tam hore je :)
Dobre, generálku máme za sebou, hlavný bod našej show však príde až oštyri dni, keď majú vypustiť raketoplán - nedá sa vylúčiť, že ho, či užvspoločnosti ET, alebo ISS, uvidíme aj od nás. Ale o tom až nabudúce,zatiaľ veľa zdaru pri brúzdaní nočnou oblohou.
