kým vôbec začneš čítať, započúvaj sa
Requiem nie je len jediná skladba, od jediného autora (aj keby ním bol samotný Mozart). Je ich v skutočnosti veľa, od viacerých autorov - omšu za zosnulých zložili aj Verdi, Berlioz, Schumann, Dvořák, Brahms a mnohí iní.
Pred časom sa ku mne dostalo to, ktoré napísal francúsky skladateľ Gabriel Fauré.
... a tak si ho teda počúvam - vtedy pred pár rokmi - počúvam, tóny ponuré, chmúrne, také aké človek od requiem očakáva ... a zrazu ... čosi úplne iné. Hovorím si - to musí byť nejaká chyba, asi to zmiešali s nejakým iným cédéčkom, omylom ma to šuplo do iného playlistu, alebo tak nejako.
Potom sa však lepšie prizriem sprievodnému textu ... a zrazu je všetko jasné. Záverečná časť kompozície sa totiž volá In Paradisum.
Čiže - zomrel ... a dostal sa do raja ... tak prečo by tam zneli tóny smutné?
Ako hudobnému laikovi, privyknutému že Requiem, to je Mozart .. a obzvlášť jeho pasáž Lacrimosa (temnota z najtemnejších) ... a pritvrdené ešte tým, že trochu častejšie som ju počúval hlavne v rokoch tvrdej depresie ... nuž, takto navyknutému mi zrazu toto Faurého paradiso prišlo ako veľké prekvapenie - tie takmer až veselé tóny som nečakal.
Ponúkam teda túto skúsenosť aj vám,
zároveň uznávam, že ľahšie sa do takejto nálady vžíva vtedy, keď už od toho úmrtia uplynulo aspoň pár rokov, nie keď je ešte veľmi čerstvé.
Fauré si však zaslúži zmienku väčšiu, než len túto, preto sa k nemu ešte niekedy vrátim, napríklad týmto. Detto aj iní skladatelia a skladby podobnej nálady. Niekedy nabudúce. Trochu rozšíriť svoju hudobnú rubriku. Na dnes len toľkoto.
.
pamiatke Jorge Bergoglia
.
