Skúsme si dnes vsugerovať, že jednou z najdôležitejších vecí, ktoré by sa už konečne mali stať, je:
Zatvorenie väčšiny slovenských oligarchov a zoštátnenie ich majetkov,
všetkých tých miliárd, ktoré nahrabali korupciou (predraženými štátnymi zákazmi, fiktívnymi šúťažami) a ďalšími špinavými spôsobmi.
Isteže, vyzerá to ako úplný nereál, nezmysel, neuskutočniteľná vec,
ale podobne nereálnou sa ešte pred rokom zdala napríklad aj predstava, že je možné zorganizovať demonštrácie až v tridsiatich mestách paralelne alebo že na ne môže prísť podobný počet ľudí, ako v roku 89 keď už mali po krk boľševika...
Skúsme teda hneď v úvod roka prijať túto sympatickú víziu... a celý zvyšok roka ju udržiavať.
Samozrejme, dúfanie v ňu, samo o sebe, nepostačí. Aby sa stala reálnejšou, treba prispieť aj konkrétnymi skutkami.
Napríklad, inšpirovať sa od bielych vrán či od investigatívcov a každý na svojej parkete - v odbore v ktorom pôsobí alebo lokalite v ktorej žije - odhaľovať špinavé praktiky a dôrazne žiadať ich nápravu; vrátane priamej konfrontácie s dotyčnými, podávania trestných oznámení, a pod.
Alebo, keď už niekto zorganizuje protigrázlie demonštrácie, nevymýšľať dôvody prečo tam nemôžem ísť, ale naopak, prekonať svoje prekážky a prísť tam - pretože tvoj hlas má hodnotu desaťtisícov eur - môj článok z jari; názov je myslený tak, že prijdenie každého jedného ďalšieho účastníka na demonštráciu môže spoločnosti priniesť úžitok v hentakej vysokej výške (vynásobnte si to trebárs plným námestím vášho mesta).
Ak sa nebudeme flákať - ak nebudeme praktizovať ľahostajovať - môžeme zdanlivo nereálnu vec spraviť reálnou; hoci, popravde, spraviť sme to mohli už aj na jar '18, keby sme sa neboli v marci nezmyselne zastavili...
Hm? :)
