Bolo to len pár týždňov od príchodu pandémie do strednej Európy, zhruba v marci 2020, keď prišla z Rakúska krátka správa. V rámci predpokladanej potreby väčšieho množstva peňazí na zvládnutie novej situácie vraj zvažujú znárodnenie nejakých podnikov.
Pamätám si to už len matne a dokonca ani vtedy na jar som k tomu nevedel dohľadať viacej podrobností, takže sa môžem len domnievať .. a síce že by zrejme bolo išlo o čiastočné znárodnenie - nejakej časti akcií nejakých významnejších firiem - ktoré by napomohlo k získaniu zopár miliárd eúr...
Nie je mi známe, že by mali v Rakúsku čosi ako oligarchiu, resp. že by bola takého rozmeru / významu ako je napr. u nás. Pojem olig. bol spomínaný myslímže len v nahrávke, v ktorej istí poprední politici na akejsi chate rokovali so zástupkyňou ruskej oligarchie o akýchsi čachroch. Nešlo teda o oligarchiu rakúsku, ale ruskú, a aj to len fingovanú.
Predpokladám teda, že dotyčný vládny nápad spočíval v tom, že by vláda znárodnila nejaké zlomky firiem typu / kalibru ako sú napr. OMV, Schwechat, Erste, Strabag, Spar, RedBull, Mondi a pod.
Keď si spomeniem, že už roky rokúce - od roku 1985, čiže ešte od fafrnka - sám seba považujem za priaznivca pravicového (povedal by som až ultra-pravicového, keby tento pojem neboli obsadili a zdiskreditovali neonacisti) pohľadu na svet, tak by som myšlienku znárodňovania mal šmahom ruky zmiesť zo stola, jednoznačne odsúdiť.
Na prekvapenie však takýto odmietavý názor nemám. K problematike ideálny kapitalizmus versus reál-kapitalizmus (tomu reálnemu sa dosť často darí zachádzať k pomerne stupídnym výsledkom fungovania) sa podrobnejšie vyjadrím niekedy inokedy, ohľadom tohoto rakúskeho nápadu však poviem toto:
Napriek tomu, že tam nemajú žiadnu významnejšiu vrstvu kriminálnych miliardárov, tak sa odvážili podumať o tom, že by im (miliardárom legálnym) v mimoriadnej situácii odobrali časť majetku.
Naopak, u nás kriminálnych miliardárov máme plnú rit (oligov / únoscov štátu vám vymenuje každý priemerný čitateľ novín), a napriek tomu nás (alebo aspoň teda vládu tohoto štátu) idea zoštátnenia ich majetku zatiaľ nenapadla. Celkom slušný (či skôr nemilý) paradox.
Ešte raz: Keď niekto môže uvažovať o zoštátnení nejakej časti majetku nadobudnutého Legálne, tak My by sme si Nemali robiť Zábrany pri uvažovaní o Zoštátneho majetku nadobudnutého Nelegálne (korupciou, predraženými kontraktmi so štátom, prichmatizáciou v 90tych rokoch, daňovými podvodmi, a pod.). Útlocitnosť voči naším pažravým veľkopracháčom - mermomocné dodržiavanie úcty k nedutknuteľnosti ich majetkov - mi príde byť úplne nepatričná.
.
Druhá:
Koncom septembra roku 1998 mečárovci prehrali voľby (čisto numericky bol síce Házedes prvý v poradí, jeho oponenti však mali dokopy väčší súčet) .. budzogáň Vlado nám v telke zaspieval Neublížil som, neublížil som (Ach ty kujon, tys nám ublížil mohutno, sprznils dušu národa jak nikdo iný!!) .. začalo sa rokovanie o zostavení novej koalície a vlády...
no a niekedy vtedy - počas jesene - som zachytil (ak ma teda po toľkých rokoch pamäť neklame) návrh akéhosi mimoriadneho opatrenia.
Nedokážem si už spomenúť, akú presne formu to malo mať (či malo ísť o zákon, skupinu zákonov, alebo nejaký prezidentský či vládny dekrét, alebo čo), detto ani kto presne bol predkladateľom / iniciátorom (sa mi marí, že asi I.Šimko a že bol vtedy tušímže ministrom vnútra).
Takisto aj konkrétny obsah toho mimoriadnej aktu mi už vyšumel (a myslím že ani priamo vtedy nebol v správach nejako presnejšie špecifikovaný), predpokladám však, že malo ísť o právny akt, ktorý by bol
- silný resp. intenzívny,
- nad rámec vtedajšieho práva, a
- v niektorých veciach retroaktívny,
čiže - keby sa posudzoval čisto formálne - tak by bol protiústavný, nedemokratický, protineviemaký, a tak podobne (takými prívlastkami by ho častovali slizkí právnici házedesákov).
V danej situácii, keď bol štát házedesom doslova znásilnený, by však bol spravodlivý, potrebný, zaslúžený.
Predpokladám, že napr. ani Norimberský tribunál nebol úplne v súlade s predvojnovým medzinárodným právom, ale že ho vymysleli ad-hoc, na vyriešenie tej bezprecedentnej besnoty ktorú vtedy Nemecko napáchalo.
Podobne aj u nás, po tom čo sa stalo Zlo nevídaného rozsahu (pripomeniem len jeho highlights: únos jedného, vražda druhého, rozkradnutie majetku v hodnote sto miliárd korún), bolo potrebné vykonať nápravu, ktorá by prekračovala bežné právne rámce.
Pokiaľ viem, napokon sa nič takého nestalo, návrh upadol do zabudnutia, mečárovské besnenie sa poriešilo iba spísaním tzv. čiernych kníh na jednotlivých ministerstvách, opatrenia k zjednaniu nápravy (napr. zoštátnenia zprichmatizovaných fabrík, pozatváranie prichmatizérov a politikov) sa neudiali skoro žiadne :-/
(podobne - nulovo - asi dopadol aj rakúsky nápad)
.
Keďže som tu viacerokrát použil slová ako asi, možno, marí sa mi a pod., poprosím pamätníkov, aby pomohli tieto spomienky upresniť.
V prípade roku 98 by išlo naozaj o pamätníkov, v prípade '20 by možno stačili ľudia ktorí vedia v správach vyhľadávať lepšie než ja.
Za upresňujúce diskusné príspevky ďakujem.
.
Pointa článku má byť zhruba táto: Nebuďme ohľadom únoscov nášho štátu a rozkradcov miliárd príliš útlocitní, samobrzdiaci-sa. Dajme priechod spravodlivosti a buďme na nich tvrdí / dôrazní, podobne ako boli a stále sú tvrdí oni na nás.
Neokúňajme sa pristúpiť ani k aktom, ako napr. hromadné pozatýkanie oligov, hromadné obstavenie / zmrazenie ich majetkov, hromadné aplikovanie princípu Prezumpcia Viny špeciálne na nich (t.j. že ťarcha dokazovania bude na nich a že počas toho budú preventívne pod zámkom) zaťialčo na normálnych ľudí naďalej prezumpciu neviny.
Keď sa bojuje s Hydrou - s nepriateľom Extrémne Veľkým - tak je potrebné použiť aj prístupy extrémne. V opačnom prípade Sa totiž Prehráva(!).
Keby boli Gabčík a spol. namiesto šrapnelov poslali Heydrichovi protestnú nótu, slová veľkého rozhorčenia či nejakú podobnú trapošinu, tak by skončili (boli by zlikvidovaní) ešte skôr než by on tú ich nôtu vôbec dočítal.
.
.
