.. jednu drobnú príhodu spred niekoľkých rokov, z čias keď som ešte učil.
Podelil sa o ňu jeden môj vtedajší kolega.
Jednoho dňa zrovna písali písomku. Napísal im na tabuľu zadania, určil nejakú dobu na ich spracovanie, no a potom sa už len staral o udržanie poriadku - pomaly sa prechádzal triedou a občas niekoho upozornil .. prípadne ešte stručne dovysvetlil niektorú z otázok, keď sa na ňu niekto opýtal.
No a v jednej chvíli si všimol, že istý chalan -nazvime si ho trebárs Fero- sa dosť mrví. Furt sa k niekomu otáča, pýta si radu (alebo ju možno ponúka - ak bol z tých talentovanejších na daný predmet).
Keď už to jeho mrvenie a vyrušovanie trvalo dlhšiu chvíľu, tak ho profák napomenul:
Heej, Fero, hlaď si svojho!
No a Fero mu na to: Veď si ho aj hladím.
Celá trieda, vrátane profesora, vzápätí vybuchla do smiechu :D
Študák Fero onou odpoveďou defakto poskytol svojmu profesorovi (myslímže informatiky) drobnú lekciu zo slovenčiny: Hoci sme v Bláve, né-e? , nemáme hovoriť tvrdo, po brátyslasky, aľe pekňe mäkkko. Prinajmenšom u niektorých slov to spisovné mäkké vyslovenie dá slovu iný zmysel, než nesprávne tvrdé.
A, popravde, aj vyzývanie študentov priamo na hodine na drobné erotické potešenia (aby si hladili), to nie je celkom to, k čomu by mal pedagogický proces smerovať, všakže :D
Takže nabudúce radšej: .. hĽaď si svojho! .. - staraj sa o svoje veci a ostatných nechaj na pokoji.
Podobných veselých príhod (z rôznych fáz - od mojej základky cez strednú a vysokú, až po učiteľovanie) mi na um schádza ešte niekoľko ďalších, takže by som ich mal spísať do článku .. skôr než ich celkom pozabúdam :)
Kým sa k tomu dostanem, zatiaľ aspoň táto jedna.
Dúfam zároveň, že bola - svojou témou resp. ‚hmotnou podstatou‘ (záležitosti niže pása) - veľmi dôstojným a adekvátnym príspevkom ku všetkým tým zdraviciam, ktoré sa dnes zlietnu. Ešte raz teda tú gratulovaciu vetu zopakujem:
Milý xy, HLAĎ SI SVOJHO!
v oboch zmysloch
1 - radšej sa venuj radovánkam - urobíš tým menej škody, než pokusmi niečo robiť,
2 - hľaď si svojho .. napríklad keď chceš nejakých ľudí (veľmi úzky okruh osôb) poobdarovávať veľkými miliónmi, urob to láskavo Zo Svojho, a nie z verejných zdrojov!
Ťým končím, tvá Máňo
.
.
a ešte otázka, že Prečo tak málo resp. tak zriedkavo publikujem?
Pretože aj tak to prečíta len asi tri a pol človeka -
Zmečko sa totiž postaralo, aby sa zmienky/linky na moje nové články zaručene zaručene nedostali pred žiadne zraky - na blog-sme-sk ich už 2 roky Nenájdete
(u tohoto jedného som si ‚súkromnosť‘ nastavil sám, ale ani tie, ktoré dávam ako ‚verejné‘, sa na tej centrálnej stránke neocitajú).
Išlo o ‚spravodlivý trest‘ za to, že som tu 24.9.23 vydal článok o jednom superšmejdovi, korupčníkovi, článok ktorý sa Zmečku zrejme nehodil do ich vtedajších politických hier........
Keď si teda pri rozmýšľaní o nejakom novom blogu spomeniem, že aj tak to nenájde takmer žiadneho čitateľa, tak ma obvykle prejde chuť pustiť sa do písania :-/
Takže „ďakujem“ Zmečku za nádhernú podrazáckosť
