(inak, dúfam, že sa nadpis vydaril dostatočne provokatívny a klikbaitový)
.
Názov sa zrejme bude z prvého pohľadu zdať byť nezmyselným (zo 4 percent robiť sto), ale napriek tomu tvrdím, že vychádza z reálneho základu.
Zhruba pred dvoma rokmi bol vydaný belgický film Close (Blízko). Hovorí o kamarátskom vzťahu dvoch chalanov, spočiatku takmer idylickom (nie náhodou jedna z ich rodín pestovala pole plné kvetov - kvety ako symbolika idylky), neskôr však prechádzajúcom ťažkou skúškou ... detaily vynechám, zbytočne by som prezrádzal dej.
Ešte viac než samotné dianie / scenár ma však zaujalo, čo režisér a autor filmu Lukas Dhont povedal v jednom rozhovore (k videniu je tu ; začína to kúsok po prvej minúte).
K napísaniu toho filmu ho priviedlo prečítanie knihy od jednej americkej psychologičky - Niobe Way: Deep Secrets
(jej anotáciu som našiel napr. tu - kliknite si na sekciu Popis knihy)
Ako vravím, k detailnému vyjadreniu sa dostanem až neviem kedy,
zatiaľ by som teda chcel čitateľa pomknúť k vypočutiu onoho rozhovoru
a k prečítaniu anotácie tej knihy.
(Keby bol nejaký problém so zrozumiteľnosťou videa (angličtina nie je režisérovým rodným jazykom), dá sa tam zapnúť generovanie titulkov, prípadne aj ich preklad do Sk),
detto určite si viete dať preložiť aj ten text o knihe, ak by bolo treba)
.
No... zatiaľ poviem len toľko, že zistenia onej psychologičky ma dosť prekvapili. Milo, aj nemilo. Milé je, že v takmer každom (aj v tom, z ktorého sa v dospelosti stane ťažký samec, homofób, agresor, tyran, al.pod.) sa vraj za mladi skrýva ten najmilší človek,
no a nemilé je, že z veľkej väčšiny chalanov to behom ich tínedžerského obdobia spoločnosť ‚vytlčie‘ - donúti ich k zhrubnutiu / stvrdnutiu / zľadovateniu (tie názvy sú odo mňa, nie od N.W. či L.D.)
.
Ak si teda čitateľ naozaj pozrel oba spomenuté zdroje, asi uzná, že nadpis nebol len ‚drzou provokáciou‘, ale má aj čosi do seba.
Stačí ho len (inšpirácia tradičnou štruktúrou správy od Rádia Jerevan) drobne (v tomto prípade -na rozdiel od Jerevanu- naozaj len drobne) skorigovať:
-- namiesto gay tam malo byť ‚gay‘ (ak je chalan mäkšej nátury, prítulný, priateľský, milý, tak sa môže zdať byť teplým, hoci v skutočnosti nie je),
-- a namiesto ešte tam malo byť už (keď hovoríme o dospelých, tak Už majú svoje údajno-gayské obdobie dávno za sebou a možno si už naňho ani nespomenú / nevedia o ňom).
Čiže, po úprave:
Každý chlap je v skutočnosti ‚gay‘, len o tom už nevie / už na to zabudol.
.
Dobre... snáď to aspoň niektorých pomklo k pozretiu / prečítaniu
a hlavne k popremýšľaniu nad tou otázkou ...
Keby k onej „vytvrdzovacej“ transformácii medzi 13. až 18. rokom nedochádzalo, možno by sme na svete mali podstatne menej vojen, agresivity, toxickej maskulinity a podobných besnôt ...hm?
.
Link na samotný film Close tu neponúknem, keďže o žiadnom neviem,
ale pravidelne si jeho názov všímam v programe kanálu Film Europe plus (možno ho máte aj vo svojej káblovke) - dávajú ho tam každých niekoľko týždňov,
prípadne ho skúste pohľadať v rôznych tých svojich Netflixoch, platených Youtuboch, Amazonoch a podobne.
Dabovaný do sk/cz som ho ešte nezachytil, iba s cz titulkami.
.
tak teda... Nech žijú všetci teplí!,
či, čo to vravím (v našej krásnej vytvrdenej krajinke),
všetci ktorí nie sú agresívni.
článok je zároveň mienený aj ako príspevok k valentínu
(tento sviatok som nikdy v živote neoslavoval, odjakživa mi pripadá ako ‚nejaká americká umelina‘, ale... Keď už, tak teda poriadne - verbálnym granátom hodeným medzi hejterov :D ).
skúste prípadne nejakého svojho kamoša prekvapiť tým, že ho v nestráženej chvíli tááááááákto veľmi vystískate :P (frajerku nemusíte, tú si predsa mojkáte každý deň, že jo)
.
o tom, komu super-vyhovuje veľká rozšírenosť homofóbie, som napísal pred časom
a
nezabúdam ani na svoju hlavnú tému posledného roka a pol - odhalenie kauzy kde nás vrchní smerohlasáci ošmejdili o 26 miliónov - zoznam príslušných článkov nájdete na Dmn.sk
.
