V hlave sa mi objavili nejasné útržky z detstva, ktorým sa Songy a balady niesli bez toho, že by som vedela čokoľvek o jej živote. Možno to bolo tým, že som revolučné dieťa, ktoré v bruchu štrngalo kľúčmi, možno tým, že mama Kubišovú počúvala, zatiaľ čo ja som sa pripravovala na svet a možno je jej hlas naozaj magický, presne tak ako hovorí názov dokumentu, no od malička si pamätám, že ma jej hudba a spev očarili. Keď som teraz počúvala nahrávky staré 45 rokov, uvedomila som si, že mi jej spevácky prejav pripadá nadčasový, rovnako ako veľa textov, ktoré pre ňu napísali. Je zaujímavé, že tak ako sa spomína v dokumente, najznámejší text, Modlitba pre Martu, bol pôvodne napísaný pre seriál a nemal žiadnu intenciu stať sa akousi revolučnou hymnou, ktorá nakoniec vo svojej nežnosti s akou popisuje obyčajnú túžbu po mieri a slobode, zrejme vyjadrovala to, čo v srdci cítili mnohí.
Magický hlas rebelky bol jemný, nikam sa netlačil a bol naozaj o živote speváčky, ktorá žila v pohnutej dobe a nie o dobe samotnej. Prenasledovanie ŠtB, zakázanie činnosti, výsluchy, to všetko vo filme bolo, no film neobviňoval ani neriešil, dôležité však je, že pripomínal. Rovnako ako speváčka, aj film si zakladal na tom, že si Marta Kubišová bránila svoju slobodu. Nestaval ju do pozície hrdinky, lebo ani ona sa v nej nevidela, nekládol ju na piedestál, iba trochu obdivoval.
Neviem či som ovplyvnená sentimentalitou spomienok na detstvo, no tento film by som si bez výčitiek išla pozrieť ešte raz a vrelo ho odporúčam. Počas filmu ma ani raz nenapadlo pozrieť na hodinky, mala som pocit, že trval slabú pol hodinu. Pár krát som dokonca mala na chrbte zimomriavky. Veď celé námestie kričalo: Ať žije Marta.
