Mnohým ľuďom sa zdá, že sme tolerantný národ. Veď koľko vecí dokážeme rozdýchať a nechať bez povšimnutia? Na jednej strane sa snažíme pozerať na mnohé nepodstatné maličkosti s nadhľadom a viac - menej ich neriešiť. Problém ale nastáva akonáhle sa dostaneme k podstatnejším témam a takzvaným menšinám. Teraz ale nehovorím o národnostných menšinách, či rasových. O tom bolo a bude napísané ešte kvantum. Ja sa chcem venovať veciam, s ktorými mám ja osobnú skúsenosť a my „tolerantní“ Slováci sme v pohľade na ne zostali v staroveku, či niekde tam. Tak si to poďme pekne postupne rozobrať.
Začnem najskôr takou ľahšou témou a tou je outlook. V dnešnej dobe nosia dámy aj páni všeličo možné či už je reč o make – upe, alebo účese, či o oblečení, no stále sa riadia akýmsi nepísaným pravidlo, na ktoré som doteraz neprišla ako presne znie. Extravagancia sa ako tak nosí, ale pokiaľ je to len extravagancia, ktorá „frči“. Ako náhle sa človek začne skutočne líšiť a obliekať sa tak ako prakticky nikto, či maľovať sa, alebo česať už je oheň na streche. A keď je to všetko v kope na jednej osobe a ešte k tomu netradičná farba vlasov ako taká chutná čerešnička na torte, tak to už babky od zhrozenia odpadávajú. To, že tieto postaršie panie kritizujú takých extravagantov a považujú ich za vagabundov, psychopatov, či niečo podobné je celkom pochopiteľné. Ale to, že majú podobný názor aj mladí, tak to hovorí o zaostalosti Slovenska pri pohľade na skutočnú extravaganciu.
Rada by som ešte zostala pri téme zovňajšku, ale rozoberiem trochu chúlostivejšie zdobenie tela ako bolo to, ktoré som rozobrala v predošlých riadkoch. Teraz hovorím o maľovaním ihlou na kožu alebo inak tetovanie. Naše prekrásne Slovensko tak trochu stále nevidí v tomto „obore“ umenie. Stále priveľa Slovákov pokladá potetovaných ľudí za násilníkov, hlupákov a neviem, čo ešte všetko. Najviac ma dojala fotka, respektíve komentáre, ktoré k nej boli pripísané, ktorá kolovala po známej sociálnej sieti Facebook. Na tejto konkrétnej fotke bola podľa mňa veľmi pekná mladá rodinka – malé bábätko a jeho rodičia. Ten mladý párik bol potetovaný a ozdobený piercingami. Mnoho ľudí komentovalo túto fotku s pohoršením a ľutovali toto malé dieťatko, čo je podľa mňa choré. Musím uznať, že aj na môj vkus boli tunely v ušiach toho mladíka až priveľké, ale rozhodne si nedovolím uhádnuť na základe jeho vzhľadu aj jeho charakter. A napriek tomu ľudia, čo sú proti tomuto umeniu vás hneď dokážu vyhlásiť za basistu, prostitútku, a horšie. Títo ľudia sa radi oháňajú pirátmi, alebo väzňami, ktorí boli zdobený takýmito ozdobami. Tí menej historicky vzdelanejší použijú aj rôzne takzvané primitívne kmene, ktoré tiež zdobili svoje telá rôznymi symbolmi, ktoré si tiež tetovali na kožu pomocou ihiel. Na základe tohto vedomia nazvú potetovaných primitívmi. Vďaka.
Ďalšími primitívmi z pohľadu netolerantných Slovákov sú motorkári. Prečo ich vlastne nemajú mnohí motoristi radi? Lebo chodia rýchlo, či bezohľdne? Haló, zobuďte sa. Keď ide niekto rýchlejšie ako vy odstúpite sa mu, ak je priestor na predbehnutie a dáte mu signál, že môže, ale ak vás prebieha motorkár, tak buď dupnete na plyn aj vy, čim ho ohrozíte, alebo sa ho snažíte dokonca vytlačiť, čím ho vlastne rovno chcete zabiť. Tak kto tu je bezohľadný? Je pravda, že motorkári nejazdia priam predpisovo, ale nikdy sa nesnažia ohroziť plynulosť cestnej premávky (samozrejme až na pár pubertálnych výnimiek), tak prečo sa tak silou mocou snažíte dolámať im všetky kosti v tele? Keby sa aspoň na chvíľku skúsite zamyslieť nad tým ako sú chránení oni a ako vy. Aspoň na okamih sa skúsiť vžiť do ich kože. Keď si dáme dokopy štatistiky, tak pri kolíziách auto verzus motorka na vine je šofér automobilu, ktorý nedal prednosť motorke, ktorá tú prednosť aj mala. Je pravda, že štatisticky zomrie na cestách viac ľudí jazdiacich na motorke, ako ľudí vezúcich sa v aute. Samozrejme si mnohí za to môžu sami, ale ublížia vždy len sami sebe. Nezvládnu zákrutu, či motorku a idú dole, ale je minimálna pravdepodobnosť, že ublížia aj niekomu inému okrem sebe, či spolujazdcovi. Nebolo by teda od veci trochu im zbezpečniť jazdu a nie im ju znepríjemňovať.
Toto sú len problémy, ktoré som pocítila na vlastnej koži a viem o nich asi tak najlepšie, ale je tu kopec iných menšín, ktoré sú denne zavrhované, len preto, že sa líšia záľubami, životným štýlom, či outfitom a pod. Preto chcem aby ste sa každý zamyslel nad vlastnými pocitmi, keď ste boli na základe niečoho odsúdený a prestali to robiť ostatným vďaka.
