Určite mnohí poznáte ten pocit, keď si fičíte v plnej rýchlosti na biku , v tom vás predbieha motorka a motorkárovi padnete do oka a tak spomalí a so žmurknutím ide vašim tempom. Nežne sa usmejete a tak Vám naznačí aby ste zastavili, že si dáte rýchlovečku v neďalekom lesíku. V tom precitnete, ležiac v posteli a v pyžame a ruku Vám olizuje pes, ktorý si s vami tiež chce dať rande v lesíku, ale aby mohol urobiť svoju potrebu, ktorú my ľudia vykonávame v onej miestnosti.
Možno to neprežíva každý tak ako ja, ale v podstate... :) Moje skromné a nenáročne sny nechajme na pokoji. Skôr by som chcela o čomsi inom dnes hovoriť, resp. písať. Som strašný milovník áut, motoriek (ani nevravím), zároveň milujem jazdu na biku a občas sa rada aj prejdem. Možno práve vďaka tomu, že som klasifikovaná ako účastník cestnej premávky v prakticky každej podobe, okrem kolieskových korčúľ (na tie sadá prach, lebo moje ego dostalo facku, keď som musela pred zrakmi pánov policajtov brzdiť v štrku vlastným zadkom, inak by som sa im rozpleštila na kapote ako taká žaba), vidím celú problematiku „vzájomnej priam až nenávisti“ z každého uhlu pohľadu.
Začnem asi chodcami. Ale kde začať? Ja viem, že je problém dostať sa cez cestu, ale sakra! Snáď nie je až taký problém pozrieť sa najskôr, či nejde auto, alebo bike. Veľa krát to pomôže, hlavne ak sa pozriete, či vás vôbec šofér, či cyklista registruje, ak nie, tak rozhodne sa nebudem trepať na tú cestu. Však Vám ide o život! Ale keď už Vás niekto, (hlavne) drahé slečny púšťa, tak by ste mohli trochu pohnúť tými vznešenými riťkami a z tej cesty čo najskôr vypadnúť a nie si ešte popri prechádzaní cez cestu pozerať novinky na FB. Úbohá babka, ktorá ledva stojí na nohách dobreže neuteká cez tú cestu a princezničky si myslia, že sa nachádzajú na módnej prehliadke?! Potom sa čudujeme, že nás žiaden šofér nechce pustiť aj keď je to vo vyhláške. Aj mne sa neraz stalo, že som si na prechode mohla stepovať koľko som len chcela, jediné, čo som tým dosiala bolo, že som skoro kolesami dostala masáž prstov na nohách.
Ďalšia krásna vec, ktorú asi dnes už decká v školách neučia je čítať obrázky. Tie zelené, niekde biele a ešte neviem akej farby čiarky na chodníku ohraničujúce väčšinou najviac rozbitú časť chodníka, či časť posiatu kanálmi a označené obrázkom bicykla sú cestičky pre cyklistov! Kto by to bol povedal, však?! Takže, keď už Vás nejaké záhadné okolnosti prinútia vykračovať si akurát po takto označenej strane chodníka, láskavo pozerajte pred seba prípadne aj za seba, ale radšej sa tam ani nepohybujte! Cyklisti majú sami so sebou problém na týchto úsekoch, lebo sa snažia vyhnúť všetkým tým prasklinám, vypuklinám, kanálikom a iným nástrahám takýchto skvostne a úžasne urobených cestičiek.
Myslím si, že by stačilo aby drahý chodci dodržiavali tieto zásady a hneď by to pre nich samotných aj ostatných bolo o čosi bezpečnejšie. No nehovorím, že to jediné ma na chodcoch irituje... Ale o tom pokoj!
Ďalšou mojou obeťou budú cyklisti. Niektoré nádhery by som najradšej stiahla z biku, a poriadne ich prefackala, aj keď ohrozujú hlavne seba, no zároveň svojim štýlom jazdy rozčuľujú šoférov a tí si to potom vybíjajú na poctivcoch ako som napríklad ja.
Keď už chcete jazdiť po ceste, tak sa správajte tak, aby ste zbytočne nezavadzali – žiadne kľučkovanie pomedzi autá pred semafórmi (TÁ ČERVENÁ PLATÍ AJ PRE VÁS!), žiadna jazda krížom krážom po jazdných pruhoch a hlavne sa PROSÍM nevlečte ako takí slimáčikovia. Ak si chcete dať vyhliadkovú jazdu, tak choďte prosím po chodníku.
Treba si uvedomiť, že síce na ceste môžeme byť, no sme akýmsi druhom prekážky, tak by sme sa mali správať tak, aby sme čo najmenej prekážali, lebo bohužiaľ dnes šoféri tak trochu zabúdajú, že sme na tých bikoch ako terčíky na strelnici a neberú na nás ohľady. Však aj mňa vytláčajú na obrubník, obchádzajú tak, že mi bokom auta skoro šúchajú koleno, ale pokiaľ sa aj cyklisti budú chovať ako idioti, čím ďalej tým viac šoférov bude chytať amok, keď uvidia bike na ceste a budú z neho býci dívajúci sa na červené plátno.
Dôležité je, aby ste si boli vedomí aj vy pravidiel cestnej premávky. Vzťahujú sa na každého účastníka a pokutu páni policajti môžu veselo dať aj vám a niektorí si to skutočne zaslúžite!
Po dvoch kolesách nejazdia po cestách len cyklisti. Veselo si fičia aj moje srdiečka na dvojkolesových kráskach s priam omamujúcim zvukom.
Zlatinká moje, Vám by som najradšej nič nevytýkala, ale ani vy sa nesprávate veľa krát veľmi tolerantne voči ostatným.
Aj keď neviem, či to má vôbec význam to rozoberať, lebo Vy, ktorí ste motorkári aj srdcom, svoje prešľapy si uvedomujete ale málokedy niekoho ohrozíte a tie štence, čo majú motorku len preto aby vyzerali „dobre“, tak tým ani železná palica rozum do hlavy nevtlčie.
Takže vás budem len ľúbiť (teda motorkárov aj srdcom) a zbožne za vami kukať keď ja budem potiť krv na mojom pedálovom tátošovi a vy pôjdete okolo. :)
A teraz prichádza na rad najbezohľadnejšia skupinka, teda aspoň tu v BA jazdia ako keby žiadna vyhláška neexistovala. A nechcem byť zlá, ale páni policajti sa zapodievajú s parkovaním v zákaze a nie s tým na čom záleží a to s hazardovaním s ľudským životom.
Milí a drahí šoféri, ktorí sa tak strašne ponáhľate, že nemôžete trochu prihamovať a počkať kým bude bezpečné obchádzať, či predbiehať cyklistu, ale musíte ho vytlačiť z cesty, tak vy by ste mali zhniť v base za pokus o vraždu! A ten klaksón, ktorý tak strašne radi používate nie je magické tlačítko, po zatlačení ktorého cyklistovi narastú krídielká, ako po Red Bulle a vzlietne. Keby tomu tak bolo, tak by som si poprosila aby po mne každý trúbil...
Chcela by som Vás aj veľmi pekne poprosiť, skúste sa riadiť tým, že vozidlá sa na križovatke radia za sebou a nie vedľa seba! Nie vždy sa cyklistovi podarí pohnúť pekne rovno a plynule. Stane sa, že strhne riadítka alebo zafúka bočný vietor a neviem či by ste boli spokojní, keby niekoho kvôli vašej, s prepáčením, demencii niekoho takto zabijete! Zažívam aj takých, čo majú toľko chochmusu, že síce zastanú vedľa mňa, ale aspoň počkajú, kým sa pohnem ja a vypadnem, thumb up!
Milé dámy a milí páni za volantami, spätné zrkadielka neslúžia na okrasu ani ako šminkovacie zrkadielka, treba sa do nich občas aj pozrieť. A nie len hľadať pohľadom niečo rozmerov kamiónu, po ceste chodia aj menšie veci. Ale zbytočne sa v nich neobzerajte na semaforoch, totiý na zelenú sa má pohnúť celá kolóna a nie len jedno auto! Myslím, že keby Vám hrozilo zlisovanie strechy Monster Truckom, tak by ste hneď položili tie telefóniky, rúže a iné haluzinky a plne sa venovali šoférovaniu... Len sa ďalej správajte bezohľadne a niekto sa veľmi naštve a budem mu alebo jej úplne jedno, že také auto sa na verejnej komunikácii tu na Slovensku pohybovať nesmie.
Mám pocit, že ani paragraf, ktorý som už vyššie pri chodcoch spomínala, že keď chodec stojí na prechode ste povinný ho pustiť Vám nič nevraví. Možno keby zatancuje breakdance, alebo kankán, tak si dotyčného aj všimnete.
Je toho kvantum, čím hlavne Vy, šoféri, ohrozujete všetkých ostatných. A to nehovorím o kreáciách, aké stvárajú „profesionálny“ šoféri, ako taxikári, donášky a šoféri MHD.
Mne je jedno, ako porušujete predpisy, len sa PROSÍM správajte tak, aby ste nikoho neohrozovali. Tých pár minút Vás nezabije, ale Vy niekoho môžete, ak za istých okolností nespomalíte.
Ďakujem za pochopenie a pozornosť.
