Štedrý deň, o rok neskôr
Zobudím sa. Zdalo sa mi, že niekto klope, ale keď sa pozriem na budík na nočnom stolíku, je krátko pred ôsmou. Asi sa mi to snívalo.
Otočím sa k Dominikovi a... nespí. Pozerá na mňa, na perách mu pohráva slabý úsmev.
„Sú Vianoce,“ zašepkám.
„Hej, viem, v noci si o tom rozprávala aj počas sexu,“ zamumle otrávene, ale oči sa mu smejú.
Pritúlim sa k nemu a spokojne vzdychnem.
„Daj mi nejakú indíciu,“ vyzvem ho. Ohľadom môjho vianočného darčeka je náramne tajomný. Už celé týždne sa snažím niečo zistiť, prehľadala som celý byt a keď sa pred pár dňami sprchoval, aj jeho mailovú schránku. Ale nenarušila som mu súkromie. Keby tam mal erotické maily od nejakej ženy alebo nahé fotky, neotvárala by som to, zaujímali ma len emailové notifikácie o objednávkach z eshopov, svedomie mám preto čisté. Takmer.
A snažila som sa niečo vytiahnuť aj z Jerguša. Vysmial ma.
Nič. Nemám ani ťuk.
Som taká zvedavá!
Klop, klop, klop.
„Kto je to?“ zamračím sa. „Ty niekoho čakáš?“
„Choď sa pozrieť,“ vyzve ma Dominik, tvár má absolútne bez výrazu.
Zamyslene si ho prezriem. „Ty vieš, kto to je?“
„Choď otvoriť, Nina.“
„Prečo nejdeš ty?“
Zdvihne paplón a ukáže... no, všetko. Je nahý. „Preto.“
Pozriem na svoje flanelové pyžamo plné vianočných stromčekov.
Vzdychnem si, nohy si nasuniem do huňatých sobov a cupitám k dverám.
Otvorím a tam...
„Vianočný zázrak!“ vykríknem nadšene.
Stojí tam... Bruno. Teda, Jerguš, ale oblečený ako Bruno. Pod záplavou tmavých kučier sa na mňa škerí Jergušova tvár. Tá parochňa je rodinné dedičstvo.
V rukách drží moje adventné akvárium. A niečo v ňom je.
Je tu aj Marika, drží pred sebou mobil.
Som vzrušená a zmätená zároveň.
„Čo sa deje?“
„Čas na dnešnú úlohu.“ Jerguš urobí efektnú otočku na päte a akvárium mi strčí takmer pod nos.
Natiahnem ruku, aby som vytiahla jediný lístoček v ňom, no Jerguš sa bleskovo uhne.
Nechápavo na neho hľadím.
Zrazu sa odniekadiaľ zjaví Viola so širokým úsmevom na tvári.
„Tak o čo tu ide?“ spýtam sa trochu neisto.
„Dominik je nebezpečný muž s vreckami plnými peňazí,“ povie a ja vypleštím oči. „Točí sa okolo neho veľa žien a prebúdzajú jeho raketu.“
Na otvorené ústa si pritisnem ruku. Prebúdzajú jeho raketu? Ó môj bože! Čo mi tie slová pripomínajú?
Vedľa Violy sa objaví Peťa. „Ale ty si úžasná, bezchybná a ešte aj sexy. Si všetko, o čom kedy Dominik sníval.“
„A tvoja zmyselnosť ho privádza do raja,“ prednesie Jelka s lascívnym výrazom a potom do mňa trochu strčí.
´Cause your sex takes me to paradise...
Zacúvam do chodby a Viola, Jelka i Peťa vojdú dnu, len Jerguš ďalej stojí vonku.
Zmätene sa obzerám. Viem, že za mnou stojí Dominik. Cítim ho, ale neobrátim sa k nemu.
Vojde otec. Pod jeho láskavým pohľadom mi do očí okamžite vystúpia slzy.
„Keď Dominik vidí tvoju tvár, nie je nič, čo by na nej chcel zmeniť.“
When I see your face
There´s not a thing that I would change
„A keď sa usmeješ, nielen Dominik, ale celý svet sa zastaví a chvíľu na teba pozerá,“ povie Dominikova mama hrdo a nežne ma pohladí po líci.
Konečne pochopím!
Just the way you are.
Oni citujú preložené verše z Brunových piesní!
„Poklad, to je presne to, čo si, Nina,“ vojde aj krstná a pridá sa k ostatným. Treasure. Pesnička, ktorú mi vtedy Dominik spieval pod oknom, aby ma rozveselil.
„Dominik?“ zašepkám, no stále sa k nemu nedokážem obrátiť.
Pristúpi ku mne jeho otec a chytí mi obe ruky do dlaní.
„Keď budeš niekedy stratená v temnote a nebudeš nič vidieť, Dominik bude tvojím svetlom a vyvedie ťa von. A ktokoľvek z mojej rodiny by to pre teba urobil tiež.“
To je zo skladby Count on me.
Napokon ku mne príde Jerguš a poza jeho chrbát sa prešmykne mama a pripojí sa k ostatným.
„Aby som to zhrnul, Dominik by kvôli tebe chytil granát. Rukou by prešiel po ostrí noža. Skočil by kvôli tebe pod vlak.“
Grenade. Emócie so mnou lomcujú a som trochu nervózna, pretože chápem, kam to všetko smeruje.
„To znie trochu toxicky, nie?“ zamumlem a Jerguš sa zaškerí.
„Vybrala si si toho teatrálnejšieho brata.“
Vo dverách sa zjavia Dominikovi starí rodičia. Prekvapí ma to, pretože dedkov stav sa za posledné mesiace zhoršil natoľko, že málokedy vychádza z domu. No teraz je tu, jeho vozíček tlačí Vilko a Oksana pomáha babičke.
„Myslíme si, že si ťa chce vziať, zlatko,“ povie mi babka a dedko so šibalskou iskrou v oku javiskovým šepotom dodá: „Ak sa bojíš, tak radšej uteč!“
Marry you a Runaway.
Sú tu všetci. Všetci, ktorých ľúbim.
Ja sa síce neotočím, ale Jerguš sa uhne a jeho miesto obsadí Dominik.
Môj krásny a úžasný Dominik.
Má na sebe nohavice a košeľu.
Pohladí ma po líci.
„Ak sa budeš prevracať na posteli a nebudeš môcť zaspať, budem ti spievať.“ Spomeniem si na to, ako ma uspal nežným hmkaním do telefónu krátko po našom zoznámení.
„Ak zabudneš, ako veľa pre mňa znamenáš, budem ti to každý deň pripomínať. Vždy ti ponúknem rameno, na ktorom sa môžeš vyplakať." You'll always have my shoulder when you cry. "Nikdy neodídem. Nikdy nepoviem zbohom.“
Z očí sa mi skotúľa prvá slza.
Aj keby som chcela odmietnuť žiadosť, ktorá podľa všetkého príde, nemôžem, pretože do toho zatiahol Bruna.
Dominik je prefíkanejší, ako som si myslela!
„Ťažko uveriť, že má naozaj gule,“ zašomre si popod nos Jerguš, ale dosť nahlas, aby ho počuli všetci. Chápem jeho nedôveru. Dominik je skrátka príliš dokonalý. Bolo by vecou rovnováhy, keby tie gule nemal.
„Bez akejkoľvek pochybnosti gule má. A vieš, čo nemá? Pohlavné choroby.“
Jerguš ma pred pár mesiacmi veľmi diskrétne vyhľadal, aby som mu pomohla s jeho delikátnym zdravotným problémom. Mal kvasinkovú infekciu. Neviem, načo má zásoby kondómov ako terénny sociálny pracovník šíriaci osvetu medzi prostitútkami, keď aj tak chodí naostro.
„Môžete sa presunúť od pohlavných orgánov bratov Horváthových k meritu veci?“ napomenie nás Jelka a Dominik si kľakne.
„Nina, ak dokážeš pustiť myšlienku, že raz príde Bruno Mars a vezme si ťa za ženu, rád sa na túto úlohu podujmem sám.“
Z vrecka nohavíc vytiahne škatuľku a ja to už nevydržím.
„Áno! Áno! Áno!“ hodím sa mu okolo krku a zvalíme sa na zem.
Bozkávam ho za smiechu jeho i ostatných. Ležíme na studených dlaždiciach, keď mi navlečie prsteň. Veľký kamienok obkolesujú maličké. Spolu tvoria malé slnko. Okamžite si ten prsteň zamilujem.
„Je čas na tvoju adventnú úlohu, Nina.“
„Úlohu? Moja úloha!“ vyskočím z podlahy a vrhnem sa k Jergušovi.
„Vydaj sa za Dominika na Štedrý deň,“ prečítam nahlas. Vzhliadnem so širokým úsmevom. „Takže dátum svadby máme presne o rok?“
Dominik s malým úškrnom pokrúti hlavou. Pozriem po ostatných. Usmievajú sa.
„D-dnes?“ zakokcem ohúrene. „Ale...“
„Ale nič. Tvoja skvelá rodina a úžasné kamarátky všetko zariadili,“ skočí mi do reči Jelka. „O hodinu máš termín u kaderníčky. Osprchuj sa a ideme. V aute stihneme rozlúčku so slobodou, počas česania a líčenia vytriezvieš a hop, je z teba pani Horváthová! Takže buď poslúchni dedka a utekaj kade ľahšie alebo rýchlo do kúpeľne. Čím viac otáľaš, tým menej času na alkohol bude.“
Chvíľu na ňu civiem, no rýchlo sa spamätám.
Venujem Dominikovi široký úsmev a rozbehnem sa do kúpeľne.
Dnes sa vydávam!
Vystupujem z auta so zavretými očami. Miesto nášho sobáša je vraj prekvapenie.
Rozlaďuje ma, že ich nesmiem otvoriť, ale nie kvôli prekvapeniu. Vyzerám úžasne a chcem sa na seba pozerať!
„Prečo mama nemala žiadny verš?“ spýtam sa Violy, ktorá ma vedie za ruku.
„Pretože nechcela prísť.“
„Kvôli otcovi?“
„Áno,“ pritaká Viola potichu. Vzťah s mamou je... ťažký. Veľa sa nezmenilo. Dodnes sa nevyrovnala s tým, že sa otec do môjho života vrátil. A nevyrovnala sa ani s tým, kto som.
„Tak prečo nakoniec prišla?“
„Dominik ju najskôr slušne pozval. Potom ju prehováral a ona súhlasila. Nakoniec si to však rozmyslela. Keď to Dominik zistil, včera večer k nám dorazil.“
„Ach a mne tvrdil, že musí ísť za svojou mamou! Mám si vziať klamára?“ vykríknem pohoršene.
„Dominik sa spýtal mamy, či naozaj chce prísť o svadbu svojej dcéry. Mama povedala, že nemôže byť tam, kde je on, tvoj otec. A vieš, čo na to Dominik? Povedal, že všetci si budú myslieť, že je do neho stále zamilovaná a nedokáže sa cez to preniesť. Že je to jediné logické vysvetlenie toho, že vynechá svadbu svojej dcéry.“
„Mama vybuchla ako sopka, čo?“
„Mohla by školiť vulkány, ako spôsobiť mohutnú erupciu,“ rozosmeje sa Viola a stisne mi ruku.
„Ale prišla.“
„Prišla,“ potvrdí a ja sa usmejem.
„Môj takmer manžel je nielen klamár, ale aj manipulátor!“ rozosmejem sa šťastne. „Poďme, nemôžem sa dočkať!“
O pár minút už stojím na mieste.
„Môžeš otvoriť oči.“
Zdvihnem viečka.
Mohlo mi to napadnúť!
Sme v Dominikovom obchodnom centre. Obchody sú už zatvorené, sme tu len my.
Stojím dole pri eskalátore, vedľa mňa je otec. Vianočný stromček sa ligoce tisíckami svetielok.
Na poschodí čaká Dominik a všetci ostatní. Aj oddávajúci. Viola sa k nim práve vezie.
Prejdem k výkladu najbližšieho obchodu a obzerám si svoj odraz.
Pohladím čipku v tvare drobných snehových vločiek. Moje nádherné šaty. Nahmatám fotku, ktorú som si ukryla do výstrihu a vytiahnem ju.
„Dnes sa vydávam a ty tu budeš s nami. Patríš k nám,“ zašepkám Ľudkovi a ukazovákom ho pohladím po papierovej tvári.
Zomrel na druhý sviatok vianočný. Na ten prvý sme ho stihli navštíviť, ale nevnímal nás. Na ďalší deň sme na návštevu dorazili niekoľko desiatok minút po tom, ako zomrel.
Práve kvôli nemu to s mamou nevzdávam.
Vrátim fotku na pôvodné miesto a zhlboka sa nadýchnem. Potom sa vrátim k otcovi.
Znovu sa pozriem na Dominika. Priam cítim jeho očakávanie.
„Nebojíš sa?“ zakričím na neho.
Dominik, ktorý jednoznačne gule má
Dnes je taká krásna. A krásne excentrická ako všetky ostatné dni.
„Len toho, že moja budúca manželka po mne pokrikuje ako robotník na stavbe,“ odpoviem jej.
„Nerob si žarty!“
„Čoho sa mám báť?“
„Budeme mať deti! A spoločnú hypotéku! To sú predsa hrozné záväzky! Už sa nikdy nevyspíš s nikým iným!“
Ninina mamka už volá Boha na pomoc. Uškrniem sa.
„Nebojím,“ odpoviem jej.
„A nebojíš sa, že je to navždy?“ pokračuje Nina.
„Nebojím. Vždy sa predsa môžeme rozviesť,“ zakričím jej naspäť, za čo schytám od mamy buchnát do chrbta.
„Máš nejaký dôvod, prečo nejdeš hore, Nina?“
„Premýšľam.“
Uvažujem, či nie je opitá. Jelka chcela vziať do auta dve Demänovky, jedno Bailey´s a dve šampanské. Všetko okrem šampanského som im zhabal, pretože som chcel, aby bola Nina pri vedomí.
Z predstavy svadby je celá nadšená, takže... prečo otáľa?
Aha.
„Nina, chceš potvrdenie, že ak raz príde Bruno a bude sa chcieť s tebou vyspať, tak môžeš?“
„Ak ťa to príliš neobťažuje, veci by to urýchlilo.“
„Dávam ti svoje slovo.“ ... za predpokladu, že sa nikdy spolu neocitnete v rovnakom štáte.
„A myslíš to vážne?“
„Nina, chceš sa za mňa vydať či nie?“
„No, keď už som tu a mám tieto šaty, tak áno,“ prednesie spôsobne.
„Poď sem hore, nepočujem ťa, hučí tu miešačka!“ vyzvem ju.
„Prepáčte, je toto celé nejaký žart?“ vstúpi do toho oddávajúci.
„Nie,“ povieme obaja naraz.
Nina
Rozosmiato chytím otca za ruku. Srdce mi prekypuje radosťou.
„Ty v smere jazdy, ja v protismere.“
Potom si podvihnem sukňu šiat a rozbehnem sa v ústrety mužovi môjho života.
Život nie je dokonalý. Je však krásny.
Navyše som si všimla, že z niektorých uhlov sa Dominik na Bruna trochu podobá...
