Pôvodný výrok Jána Oravca sa mi zdal byť úprimným príspevkom do diskusie o tom, čo je to ľudský život a akú má hodnotu. Keď používam v tejto súvislosti slovo „úprimný“, robím tak preto, že v diskusiách na tému interupcie sa veľmi často stretávam s rôznymi druhmi alibizmu a nepoctivosti v argumentácii.
Aj keď sám patrím k zástancom práva na voľbu, musím konštatovať, že určitý alibizmus a pohodlné zahmlievanie je časté práve v tábore zástancov práva ženy rozhodnúť o živote a smrti plodu, ktorý nosí vo svojom tele. Mám pocit, akoby sa niektorí zástancovia práva na voľbu báli všetkých dôsledkov, ktoré v etickej rovine prináša ich vlastný postoj.
Jednen z najočividňejších druhov tohoto morálneho alibizmu sa odzrkadľuje v prístupe k stanoveniu akejsi hranice počas tehotenstva, ktorá by podľa veku plodu mala určovať, kedy má ľudský plod právo na ochranu a kedy ešte nie.
Všetky poznatky, ktoré v súčasnosti máme o vzniku embrya a o jeho ďalšom vývoji poukazujú na to, že stanovenie takejto hranice je veľmi problematické. Inými slovami - vývoj od embrya, cez plod až po dieťa je postupný proces, v ktorom nie je jednoduché nájsť morálne významnú udalosť, ktorá by nám mohla poskytnúť oporu pre stanovenie takejto hranice.
Pokiaľ si človek na otázku či je správne ponechať právo na interupciu do 3 mesiaca tehotenstva odpovie áno, mal by zároveň vedieť zdôvodniť prečo by tomu po 3 mesiaci tehotenstva malo byť inak.
Ako som uviedol, nájsť morálne významnú hranicu, ktorá by určovala kedy si plod zaslúži ochranu a kedy ešte nie, je veľmi zložité. Do úvahy prichádza niekoľko udalostí: narodenie dieťaťa, životaschopnosť plodu (obdobie, kedy sa plod stáva schopným prežiť mimo maternice), nadobudnutie vedomia plodu (schopnosť pociťovať bolesť a radosť), alebo nadobudnutie určitého súboru morálne významných vlastností, ktoré robia z človeka osobu (rozumové schopnosti, uvedomovanie si svojej existencie, samostatnosť atď.).
Každé z týchto kritérií určuje možnú hranicu pre ochranu života inak, posledné uvedené kritérium dokonca pripúšťa za určitých okolností aj usmrtenie novorodenca, keďže „týždenné dieťa nie je rozumnou, uvedomelou bytosťou a existuje mnoho zvierat, ktoré z tohto hľadiska prevyšujú dieťa“1
Zásadné otázky, ktoré je nutné pri posudzovaní problému interupcií riešiť znejú takto - Je za každých okolností ľudský život nedotknuteľný? Čo robí človeka človekom a čo dáva ľudskému životu osobitú hodnotu hodnú ochrany a prevyšujúcu hodnotu iných foriem života, napríklad zvierat? Je to príslušnosť k druhu Homo sapiens? Je to náboženský status človeka (nesmrteľná duša)? Alebo je to fakt vedomia, rozumové schopnosti a uvedomovanie si svojej existencie?
Ide o veľmi zložité otázky, ktoré zasahujú hlboko do jadra individuálnej etiky a spôsobu vnímania života každého človeka. Možno to je dôvod prečo sa týmto otázkam politici snažia vyhnúť a zdráhajú sa poctivo na ne odpovedať. Bez vyjasnenia pozícií v týchto základných otázkach však nie je možné podať konzistentnú odpoveď na otázku interupcií. Výsledkom je potom takéto zmätené vyjadrovanie, kľučkovanie a vajatanie, aké predviedli Jan Oravec a Richard Sulík.
1 Peter Singer, Spisy o etickom žití (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008)
