Bieda liberalizmu na Slovensku

Spor medzi liberálnym a konzervatívnym pohľadom na svet patrí v dnešnej spoločnosti skutočne k témam, ktoré majú svoju hĺbku a dotýkajú sa prakticky všetkých oblastí spoločenského života. Snažím sa pozorne sledovať argumenty zástancov oboch svetonázorov, no nemôžem poprieť, že bližší môjmu naturelu je liberálny pohľad na svet. A práve preto ma mrzí, že spor liberalizmu a konzervativizmu sa na Slovensku redukuje na rozbroje medzi ANO a KDH.Napriek tomu, že sa považujem za človeka, ktorý inklinuje k liberálnym myšlienkam, nemôžem obísť fakt, že zatiaľ čo KDH zásadovo a pevne prezentuje a presadzuje konzervatívne myslenie, strana ANO je pre liberálny myšlienkový prúd skôr hanbou. Nesúhlasím s mnohými ortodoxnými názormi Jána Čarnogurského, ale vážim si ho ako človeka, ktorý nemení svoje postoje zo dňa na deň, držal sa ich počas komunistickej totality a robí tak dodnes. Podobne je tomu aj s inými politikmi KDH. Na druhej strane, ťažko si môžem vážiť napríklad Pavla Ruska. Akékoľvek ilúzie o ňom som definitívne stratil v kauze automobilky KIA, keď sa svojim konaním vysmial základným princípom liberálnej politiky. Môže politik, ktorý obhajuje vyvlastňovanie súkromných pozemkov štátom, zastupovať rozhodujúcu spoločenskú platformu pre liberálny pohľad na svet? A čo si mám myslieť o strane, ktorá sa zaštíti liberálnym svetonázorom a pritom vo svojom vedení podporuje človeka, ktorý sa v spore súkromné vlastníctvo verzus záujmy štátu, postaví na stranu štátu?Situácia je teda nasledovná - zatiaľ čo konzervatívny pohľad na Slovensku zastupuje strana, ktorá v duchu svojho svetonázoru skutočné koná, ktorá to očividne „myslí vážne“, liberálny pohľad na svet, sa žiaľ snaží obhajovať pochybný subjekt na čele s politikom, ktorý sa neváha postaviť proti liberálnym princípom, ak je to v jeho osobnom záujme. A to je pre mňa zlá správa. Osobne si cením slobodu, ktorú priniesla človeku západná demokracia. Práva homosexuálov, oslobodenie žien, dôraz kladený na slobodu jednotlivca, to všetko pre mňa predstavuje výdobytky našej kultúru, nie niečo čo by ju oslabovalo, alebo podkopávalo. Som presvedčený, že vzdať sa týchto výdobytkov a slobôd v mene obrany západnej kresťanskej kultúry, by bolo popretím jej vlastnej hodnoty. Preto so smútkom konštatujem, že zatiaľ čo konzervatívny hlas má v slovenskom politickom živote svojich dôveryhodných zástupcov, liberálny svetonázor je na tom oveľa horšie. Zatiaľ sa môjmu srdcu blízky svetonázor so svojimi hodnotami, ktoré kladú dôraz na individualitu človeka, jednoducho topí v bahne prospechárskej politiky.