Je málo tém v diskusii o verejnom priestore, ktoré sú pre laika nudnejšia ako téma územného plánu – teda až do chvíle, kým zistíte, že v ňom nie ste. Presne to sa stalo historickým vodáckym klubom, pôsobiacimi na petržalskom Lide od dvadsiatych rokov minulého storočia s výnimkou vojnového obdobia okupácie Petržalky nacistickým Nemeckom. Medzi nimi aj najstarší slovenský vodácky klub Dunajčík, ktorý tento rok oslávil 100. výročie založenia. Pri príprave a následnom prijatí Územného plánu zóny Celomestské centrum-časť Petržalka územie medzi Starým mostom a Prístavným mostom v roku 2006 (Uznesenie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 1056/2006 zo dňa 6. 7. 2006), a jeho následnou implementáciou do územného plánu mesta v rámci zmien a doplnkov územného plánu HMB v roku 2011, lodenice z územného plánu vypadli a v priestore historických lodeníc, bol namiesto nich naplánovaný umelý vodný kanál. Ten je v platnom územnom pláne dodnes.
Mesto si neskôr chybu zrejme uvedomilo a preto následne v roku 2012 s dotknutými vodáckymi klubmi podpísalo memorandum. Toto malo byť akousi barličkou pre historické vodácke kluby, ktoré sa za vágny prísľub zo strany mesta zaviazali z územia odísť. Bolo to práve toto memorandum, ktoré sa namiesto tej pomocnej barličky stalo nástrojom, ktorý sa onedlho otočil proti nim.
Ateliér Bouda a Masár vypracoval roku 2016 urbanistickú štúdiu územia medzi Starým mostom a Prístavným mostom, ktorá bola následne prerokovaná ako podklad prípravy zmien a doplnkov (ZaD) územného plánu, ktoré neskôr dostali poradové číslo 10. Táto štúdia z platného územného plánu využila v inundácii (t.j. v záplavovom území pred hrádzou) malú časť toho vyššie spomenutého umelého kanála: práve v jeho časti, kde boli (a stále sú) umiestnené vodácke kluby mal vzniknúť v časti kontúr umelého kanála prístav motorových jácht, kým v priestore medzi hrádzou a Einsteinovou bola navrhnutá nová mestská časť tzv. Nové Lido ( Obrázok 1).
Keď sa počas jej prerokovávania voči tejto urbanistickej štúdii vodáci ohradili kvôli nerešpektovaniu vodáckych klubov v tomto území, zástupcovia objednávateľa štúdie im pripomenuli, že:
1. Územný plán rieši novú koncepciu využitia pravobrežnej časti celomestského centra a dôsledkom tejto novej koncepcie je asanácia jestvujúcich športovísk a lodeníc športových klubov a ich premiestnenie mimo riešeného územia, a
2. vodácke kluby sa memorandom z roku 2012 zaviazali z územia odísť.
V tej chvíli boli vodácke kluby úplne mimo hry a bez akéhokoľvek reálneho alternatívneho plánu dlhodobého fungovania.
Vodáci si naplno uvedomili existenčnú hrozbu a rozhodli sa pre zásadnú kolektívnu spoločenskú angažovanosť. Ako nástroj na podporu záujmov vodáckych klubov vytvorili Asociáciu bratislavských vodáckych klubov (ABVK), združenie všetkých bratislavských vodáckych klubov, nie len tých na Lide, s celkovou členskou základňou prevyšujúcou 2000 členov. Ambíciou ABVK bolo nie len hájenie záujmov vodáckych klubov, ale od prvopočiatku bolo definujúcim prvkom tiež prinášanie rozvojových impulzov pre Bratislavu a jej obyvateľov, predovšetkým na Dunaji a v jeho bezprostrednom okolí.
Akýmsi riadením osudu vznikala v tom čase v klubovni VK Dunajčík „štúdia“, v skutočnosti skôr „vízia“, tzv. Lido lagúny, z pera autorov Ing. Martina Mišíka, PhD., hydrotechnického inžiniera a Ing. arch. Matúša Janotu, architekta-urbanistu. Lido lagúna mala ambíciu obnoviť v priestore petržalského Lida tradíciu prírodnej Dunajskej pláže, populárneho miesta rekreácie a oddychu (najmä v letných mesiacoch) Bratislavčanov až do konca 70. resp. začiatku 80. rokov minulého storočia. V tom období boli nádherné prírodné riečne štrkové pláže postupne odbagrované a následne obsypané lomovým kameňom, ktorý vytvoril veľmi nebezpečnú a mimoriadne neestetickú bariéru medzi brehom a Dunajom, ktorá na polstoročie vyhnala Bratislavčanov z tohto krásneho územia rekreácie a oddychu v prírodnom území.
Keď Bratislavskí vodáci predstavili začiatkom roka 2016 víziu obnovenia Lida, táto sa stretla s obrovským záujmom a podporou verejnosti (Obrázok 2a a 2b).
Na základe tohto barometra záujmu o tému, ABVK iniciovala petíciu, v ktorej vyzvala mesto na podniknutie krokov smerujúcich v obnoveniu prírodnej Dunajskej pláže na základe občianskeho návrhu Lido lagúny a zároveň požadovala zachovanie činnosti vodáckych klubov v tomto území. Petíciu v priebehu necelých dvoch týždňov podporilo vyše 6000 Bratislavčanov.
Téma rezonovala aj medzi poslancami Mestského Zastupiteľstva (MZ): s požiadavkami petície sa stotožnilo viacero poslancov a predložili na rokovanie poslanecký návrh, ktorý bol v júni 2016 jednohlasne prijatý. Uznesenie 521/2016 MZ požaduje zabezpečenie vypracovania štúdie verejnej mestskej dunajskej pláže Lido, na základe predloženého ideového návrhu Lido lagúny, požiadaviek petície a rešpektovania verejného záujmu, tak aby štúdia rešpektovala vo svojom zadaní zachovanie činnosti vodáckych lodeníc na pravom brehu Dunaja medzi Starým mostom a mostom Apollo.
Týmto sa vodáci-aktivisti, z pozície outsiderov, s ktorými sa v území nepočíta, stali súčasťou riešiteľského tímu, ktorý spracoval Štúdiu športovo-rekreačnej zóny Lido. Táto sa spolu so spomínanou urbanistickou štúdiou stala podkladom pre prípravu ZaD územného plánu č.10. Navrhované zmeny v inundácii už priamo vychádzajú zo štúdie autorov Lido lagúny, vrátane priestoru pre obnovenie prírodnej dunajskej pláže Lido, priestoru pre zachovanie a rozvoj činnosti vodáckych klubov. Nad rámec pôvodnej vízie Lido Lagúny pridali aj nový atraktívny prvok: sprietočnenie pôvodného Ovsišťského ramena, čím by sa zároveň obnovil ostrov s chráneným územím Soví les, ktorý je unikátnym ekosystémom v tomto území.
Požiadavka zachovania činnosti lodeníc v historickej lokalite Lida si vyžiadala aj zmenu obsahu memoranda medzi mestom a vodáckymi klubmi a preto bolo 3. apríla 2019 podpísané nové memorandum o spolupráci medzi mestom a ABVK, ktorým bol o.i. zrušený článok 1 memoranda z roku 2012, týkajúci sa asanácie jestvujúcich športovísk a lodeníc športových klubov a ich premiestnenia mimo územia medzi Starým mostom a Prístavným mostom. V novom memorande sa zúčastnené strany zaviazali spolupracovať na viacerých rozvojových témach s výrazným verejným presahom. V kontexte diskusie k ZaD územného plánu č.10 odcitujem hlavne: “vybudovanie mestskej dunajskej pláže Lido, vrátane procesných krokov (zmena územného plánu a územného plánu zóny) potrebných pre prípravu vybudovania mestskej dunajskej pláže Lido, ako aj hľadanie zdrojov na jej realizáciu.”
Povzbudení záujmom verejnosti o obnovu Bratislavských brehov do prírodného, resp. prírode-blízkeho stavu, vhodného na kúpanie a rekreáciu na Lide, začal v klubovni VK Dunajčík onedlho vznikať oveľa ambicióznejší projekt Bratislavského dunajského parku (BDP), ktorého cieľom mala byť komplexná revitalizácia 17 km súvislého zeleného územia (prevažne s charakterom lužného lesa) v primárne v pravobrežnej inundácii Dunaja medzi štátnou hranicou s Rakúskom a zdržou Čunovo. Z hľadiska ústrednej polohy v meste mala byť jednou z nosných častí BDP prírodná pláž Lido a sprietočnené Ovsišťské rameno v jej bezprostrednej blízkosti (Obrázky 4a a 4b).
Vzhľadom na veľkosť a komplexnosť územia bol riešiteľský tím omnoho širší ako v prípade Lido lagúny: boli v ňom viacerí významní ochranári, ichtyológovia, krajinári, urbanisti, či vodohospodári. Na pôde Metropolitného inštitútu bola ich počiatočná idea rozpracovaná v rámci architektonicko-krajinárskej štúdie BDP.
Téma zaujala nie len verejnosť, ale aj odborníkov z hľadiska napĺňania požiadaviek Európskej komisie o sprírodňovaní riečnych brehov ako aj vysokým stupňom svojej odbornej rozpracovanosti, a bola zaradená medzi projekty financované z Plánu obnovy. Práve v týchto dňoch bola podpísaná zmluva na obstaranie projektovej dokumentácie k významnej časti BDP. Z hľadiska realizácie BDP jediným úsekom, ktorý vyžaduje zmenu platného územného plánu je oblasť v inundácii medzi Starým mostom a Prístavným mostom. Schválenie ZaD územného plánu č.10 tak posunie BDP bližšie k realizácii, ktorá po spracovaní projektovej dokumentácie nadobudne konkrétne kontúry.
Prijatie ZaD územného plánu č. 10 je aj jednou z podmienok na zaradenie tzv. Vodáckeho centra excelentnosti (VCE) vytvoreného v rámci pripravovanej novej lodenice VK Dunajčík (Obrázok 5), do projektového partnerstva uchádzajúceho sa o financovanie komplexného projektu s významným cezhraničným dopadom zo zdrojov EÚ, konkrétne z programu Interreg Maďarsko – Slovensko 2021-2027.
Pripravovaný projekt sa zameriava na vytvorenie a propagovanie turistickej destinácie, s dôrazom na lokálny a udržateľný turizmus, unikátnou kombináciou cyklo - a vodáckej turistiky v prihraničnom území - primárne v okolí Dunaja. V štádiu aktívnych rokovaní je aj potenciálne rozšírenie tohto atraktívneho konceptu turistiky medzi Slovenskom a Rakúskom a prepojiť tak územia od Národného parku Neusiedler See - Seewinkel, cez územia Bratislavského dunajského parku, až po brehy rieky Moravy. Vybudovanie Vodáckeho centra excelentnosti je teda kľúčové nie len z pohľadu zabezpečovania obslužno - koordinačných aktivít v rámci pripravovaných projektov, ale plnilo by zároveň aj úlohu vodáckej brány do BDP.
Uvedomujem si obsažnosť informácií v tomto článku, ktoré som však považoval za nevyhnuté uviesť, aby sa o téme prípravy ZaD územného plánu č. 10 vytvoril ucelený obraz.
Na záver uvádzam zhrnutie základných téz, v ktorých zároveň reagujem na niektoré podnety, ktoré sa v poslednom čase objavili vo verejnom diskurze:
ZaD územného plánu č.10 neboli „šité horúcou ihlou“ podľa požiadaviek developerov, ale sú výsledkom dlhoročného územno-plánovacieho procesu za aktívnej účasti vodáckych, ale aj iných občianskych aktivistov, spoluautorov občianskeho návrhu Lido lagúny a Bratislavského dunajského parku, pre územie v inundácii. Vodácke kluby, vrátane najstaršieho vodáckeho klubu Dunajčík, tak neboli „volavkami“, ktoré majú odlákať pozornosť schvaľovateľov ZaD územného plánu, ale naopak boli a sú tvorcami jeho viacerých prvkov s obrovskou verejnou hodnotou: prírodnej dunajskej pláže Lido ako aj Bratislavského dunajského parku, ktoré vytvárajú ideálne predpoklady na atraktívny cezhraničný turizmus kombináciou cyklo-vodáckej turistiky. Príprava a verejné prerokovávanie urbanistických štúdií ako podkladov pre ZaD územného plánu prebiehala od roku 2014 a pripomienkovanie ZaD č. 10 od leta 2022. Paralelne s pripomienkovaním ZaD č.10 prebiehala aj príprava Stratégie a financovania územia aj príprava tzv. Zabezpečovacej zmluvy a Zmluvy o spolupráci v rámci rokovania mesta so zástupcami developerov. Takže proces prípravy ZaD č.10 trvá už vyše 10 rokov. Myslím, že desať rokov je dostatočný priestor na to, aby sa všetky dotknuté subjekty a inštitúcie mali príležitosť sa k materiálom vyjadriť.
Proces prípravy ZaD územného plánu č.10 nebol pred verejnosťou utajovaný, ale bol aj so svojimi podkladovými štúdiami verejnosti predstavovaný a riadne prerokovaný. Dotknuté subjekty, vrátane verejnosti, mali patričný priestor na to, aby materiál pripomienkovali. Len pre ilustráciu uvediem opakované rokovania zástupcov vodáckych klubov na Lide s tvorcami ZaD územného plánu, na základe ktorých boli požiadavky vodáckych klubov spracovateľom rešpektované a do predkladaných materiálov zahrnuté. Rovnakú príležitosť mali aj ostatné dotknuté subjekty.
Oddeliť prijímanie ZaD územného plánu v inundácii od územia za hrádzou v tejto fáze už nie je možné, resp. nie je žiadúce z nasledovných dôvodov: a) Celý územnoplánovací proces by sa tým zastavil, resp. vrátil o niekoľko rokov späť (vrátane územia v inundácii), kým by sa pre tieto oddelené územia pripravili podklady. b) Územia za hrádzou a v inundácii sú koncepčne prepojené a ich oddelením by sa narušila ideová celistvosť územia. c) Bolo by ťažké, ak nie nemožné, sústrediť obmedzené územnoplánovacie zdroje a kapacity mesta na komplexné spracovanie územia v inundácii, popri iných pálčivých témach územného plánu.
Opakovane zaznieva názor, že prijatie ZaD územného plánu č.10 spôsobí zničenie vzácnych ekosystémov. Opak je pravdou. Územie medzi Einsteinovou a dunajskou hrádzou je aj v platnom územnom pláne definované ako územie s intenzívnou zastavanosťou – ZaD č.10 tento princíp nemenia. Zakomponovaním zásadných častí štúdií Lido lagúna a Bratislavský dunajský park v záplavovom území inundácie Dunaja, z dielne ekologicky ladených odborníkov a aktivistov, má nový územný plán posilniť charakter územia ako prírodného, s miestom pre šport a rekreáciu v prírode. Umelý kanál v platnom územnom pláne má byť prijatím ZaD č. 10 nahradený prírodnou dunajskou plážou, ktorá nielen navráti do územia tradíciu populárnej riečnej pláže, ale prírodný charakter brehov aj zlepší celkový stav ekosystému. Ďalšie zlepšenie stavu ekosystému ako aj zatraktívnenie územia spôsobí navrhované sprietočnenie pôvodného Ovsišťského ramena, čím by sa zároveň obnovil ostrov s chráneným územím Soví les, ktorý je unikátnym ekosystémom v tomto území. Historické vodácke kluby, ktoré už storočie v území pôsobia by z územia neboli prinútené odísť a naopak by mohli rozšíriť svoju ponuku aktivít pre verejnosť. Z pohľadu širších vzťahov, prijatie ZaD v navrhovanej podobe vyrieši aj jediný územno-plánovací nesúlad v rámci 17 km navrhovaného Bratislavského dunajského parku, ktorý aj vďaka financovaniu riečnych úprav z Plánu obnovy má tak šancu posunúť sa bližšie k realizácii.
Prijatím ZaD územného plánu č.10 v pripravenej podobe by sa po vyše ôsmich rokoch naplnila požiadavka Uznesenia 521/2016 MZ HMB, požadujúca zakomponovanie štúdie verejnej mestskej dunajskej pláže Lido na základe ideového návrhu Lido lagúny, ako aj zachovanie činnosti vodáckych lodeníc na pravom brehu Dunaja medzi Starým mostom a mostom Apollo.
Na základe týchto skutočností a v mene vyše dvetisíc členov 23 bratislavských lodeníc, ako aj v mene viac ako 6000 signatárov petície požadujúcej obnovenie prírodnej dunajskej pláže Lido a vytvorenia priestoru pre zachovanie a rozvoj lodeníc, apelujeme na poslancov mestského zastupiteľstva, aby odsúhlasili zmeny doplnky územného plánu č. 10 a prispeli tak k tomu, aby sa Dunajské nábrežia v Bratislave stali atraktívnym miestom rekreácie a oddychu v prírode a aby sa tak mesto a jeho obyvatelia opäť spojilo s riekou Dunaj.
