Existujúca alokácia EÚ fondov na dialnice vo výške 1,3 mld. je už alokovaná a nepostačuje ani na dokončenie D1 Bratislava-Košice a už vôbec nie na dokončenie D3.
Celkovo je na dokončenie diaľnic potrebných podľa štátnych odhadov približne 6 mld. EUR. Povedzme teda, že by sa vláda rozhodla investovať extra 6 mld. EUR do roku 2025, alebo 750 mil. EUR ročne od roku 2018.
Povedzme, že pre jednoduchosť výpočtu nezarátame pozitívne riziká vo forme fiškálneho multiplikátora a negatívne riziká spojené s dlhovou službou.
Dlhová brzda, ako je momentálne zakotvená v našej ústave začína byť reálne nepríjemná, až nad úrovňou 55% (3. stupeň dlhovej brzdy), kedy je legislatívne nutné zmraziť, alebo okresať výdavky v rozpočte. Od úrovne 57% (4. stupeň) je nutné mať vyrovnaný, alebo prebytkový rozpočet a pri 60% (5. stupeň) ide o hlasovanie o dôvere vlády. Samozrejme nebezpečenstvo dlhovej brzdy je fakt, že jej pásma časom klesajú, až do roku 2028, kedy jej pásmo bude začínať na 40% a končiť na 50% (dnes je to 50%-60%).
Takže potrebujeme meniť ústavnú brzdu, kvôli diaľniciam?
Odpoveď je áno aj nie. V prípade, že si Slovensko udrží hospodársky rast a deficit verejných financie sa bude znižovať a nedôjde ku kríze, ako v roku 2008 tak urgentne meniť ústavnú brzdu bude treba až niekedy po roku 2021 - kedy by dlh narazil na 3. stupeň dlhovej brzdy (čo je aj za horizontom súčasnej vlády).
Na druhej strane, ak by si štát požičiaval, každý rok 750 mil. EUR na dostavbu diaľnic tak v roku 2025 podľa všetkého prekročí aj 5. stupeň dlhovej brzdy aj napriek tomu, že dlh/HDP by bol identický s rokom 2017 okolo 53% a to z dôvodu automatického sprísňovania dlhovej brzdy.
Na druhej strane sa dlhová brzda dá elegantne obísť cez PPP, alebo vyňatím NDS z okruhu verejných financií (čo záleží na Eurostate) a to bez nutnosti, akýchkoľvek zásahov do dlhovej brzdy.
Samozrejme najideálnejšie by bolo realokovať ďalšie prostriedky na diaľnice v rámci OPII, alebo iných operačných programov, alebo znížiť náklady na správu ciest zlúčením SSC a NDS.
