Na jednej strane je demokracia najlepšia forma usporiadania spoločnosti (niekto tvrdí, že hlavne tá priama), na druhej strane nadnárodné inštitúcie akosi stále zabúdajú, že hlas ľudu treba vypočuť aj v prípadoch, ak nie je podľa nich úplne racionálny.
V Grécku sa demokracia zrodila, ale reálne hrozí, že tam aj umrie. Dôvodov je viacero - od nenažratosti skorumpovaných politikov a bánk, až po kultúrne rozdiely medzi Gréckom a severskými štátmi EÚ. V podstate grécka demokracia umrie zrejme tak, či tak. V jednom prípade sa zdiskredituje grécka ľavicová vláda a ustúpi požiadavkám EÚ. Čo pravdepodobne povedie k pádu vlády a k možnému nástupu krajnej pravice. V druhom prípade si grécka vláda vyberie odchod z Eurozóny (a možno neskôr aj z EÚ), čím zrejme zapríčiní ekonomickú a humanitárnu katastrofu. V tomto scenári môžeme na južnej hranici EÚ očakávať v mixe národností aj tú grécku. V budúcnosti sa Grécko už nebude radiť medzi západnú civilizáciu a bude sa skôr podobať na Albánsko, Bulharsko a Blízky východ (pravdepodobne na čele so silnou vojenskou juntou).
Na druhej strane Slovensko poslalo a asi aj pošle dane svojej pracujúcej chudoby na Cyprus a do Grécka. Len v prípade Grécka to môže byť suma vyše 2,2 mld. EUR v prípade plného odpisu dlhu – asi toľko, čo štát vyzbiera za rok na dani z príjmu fyzických osôb. Inak povedané pracujúci ľudia by rok neplatili žiadne dane.
Následne sa Brusel a mimovládky čudujú, že prečo sú Slováci tak xenofóbni a nechcú s otvorenou náručou prijať multi-kulti mix národov. Odpoveď je veľmi prostá. Slovensko začalo horko ťažko prispievať obrovskými záväzkami pre kultúrne blízke krajiny, ktoré majú 683 EUR minimálnu mzdu (Grécko za rok 2015) s tušením, že svoj dlh pritom nikdy nesplatia (pre vyššie dobro v mene zachovania stability). Aký prístup a dopad má teda čakať pracujúca vrstva od prisťahovalcov, ktorí neovládajú jazyk, kultúru a zrejme nemajú pracovné skúsenosti po našej skúsenosti s Gréckom?
Tak ako nevyšla ekonomická a hospodárska integrácia Grécka do Eurozóny, tak nevyšla integrácia obyvateľov z Afriky a Blízkeho východu v západných štátoch Európy. Myslím, že ako človek, ktorý žil 4 roky v londýnskych getách viem, o čom hovorím. Ľudia, ktorí žili na Seven Sisters Road v Londýne, alebo v Saint-Denis v Paríži vedia rozprávať hodiny na tému kultúrna integrácia. V prípade Seven Sisters Road ma veľmi často zaskočilo pozorovanie, ako spolu nevedeli spolunažívať samotné menšiny z Nigérie, Turecka a Pakistanu (a pár Slovákov, Čechov a Poliakov).
Paralelne Slovensko nevie integrovať ani vlastnú rómsku populáciu. Osady v Žehre, Bystranoch a Jasove sú skoro na úrovni sub-saharskej Afriky.
Vrchol tohto smutného problému v EÚ sú aj korporátni a finanční utečenci a imigranti. Na Slovensku to vyzerá tak, že už aj s.r.o. o 2-3 ľuďoch má spoločnosť na Cypre z dôvodu optimalizácie daní. Na základe výnimiek, čo im poskytuje zmluva o dvojitom zdanení medzi Slovenskom a Cyprom si veselo užívajú skoro daňové prázdniny. EÚ síce hovorí o tom, aby sa dane platili tam kde sa aj reálne vykonáva ekonomická aktivita, ale akosi to nezastavilo zatiaľ emigráciu našich daní a verejných prostriedkov na Cyprus.
Pri takto fungujúcom systéme, kde všetko platí pracujúca chudoba, ktorá do systému na daniach a odvodoch odvedie 40-45% svojho príjmu a následne zaplatí 20% DPH na výrobky a služby je Bruselom požiadaná o príspevok na Grécko a prichýlenie utečencov z krajín s úplne odlišnou kultúrou je jej konanie neprípustné a odtrhnuté od reality a zdravého sedliackeho rozumu.
Na druhej strane, ak v EÚ nemá napríklad Cyprus problém prichýliť stovky našich utečeneckých firiem a daní, tak by sme im mohli pre zmenu poslať aj tých reálnych utečencov, veď naše dane a verejné prostriedky sú tam už dávno.
Slovensko je stále národ pracovitých ľudí a týchto ľudí si treba vypočuť.
Vox populi – vox dei
