Islamská webstránka ilmfeed.com zverejnila vskutku zaujímavý obrázok, ktorý znázorňuje, koľko sýrskych imigrantov prijali krajiny na Blízkom východe.
Čísla sú trochu nepresné, ale celkom jasne znázorňujú realitu prijímania utečencov zo Sýrie. Napríklad len Turecko prijalo takmer 1,9 milióna utečencov. Libanon 1,1 milióna a v prípade Jordánska ide o 629,000 utečencov. Tieto krajiny nie sú práve najbohatšie a napríklad v prípade Libanonu sú aj relatívne malé, čo sa týka ich populácie (4,4 mil.) a územia. Napriek tomu prijali obrovské množstvo utečencov.
Na druhej strane bohaté krajiny Perzského zálivu, ako sú Kuvajt, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia alebo napríklad aj Katar, ktorý je podľa štatistík Medzinárodného menového fondu z roku 2014 najbohatšia krajina na svete na základe HDP na obyvateľa vo výške USD 143,427, neprijali reálne doposiaľ materiálny počet sýrskych utečencov.
Pre porovnanie Slovensko má HDP na obyvateľa USD 28,175, Nemecko USD 45,888. Za rok 2014 bohaté krajiny Perzského zálivu prijali reálne úplne smiešne čísla utečencov zo Sýrie: Katar 10, Saudská Arábia 30 a Kuvajt 21. Preto aj diskusia o tom, že EÚ musí prijať viac utečencov vyznieva trochu divne. Hlavne ak berieme ohľad na to, že tieto krajiny by mali byť viac solidárne so svojimi susedmi z regiónu a navyše, ak vezmeme do úvahy, že už teraz len v týchto krajinách pracuje veľa cudzincov prevažne z Indie a severnej Afriky.
Sú to tiež krajiny, ktoré si užívajú bohatstvo aj tým, že ich polícia jazdí na Ferrari a Lamborghini. Prijatie utečencov pre tieto krajiny je taktiež jednoduchšie, keďže ide o podobnú kultúru. Dôvod prečo tieto krajiny nepúšťajú k sebe utečencov sú pomerne jasné – strach z terorizmu a obava, že utečenci zaberú pracovné pozície v krajine.
Na druhej strane Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty aj vďaka svojej intervencii v Jemene spúšťajú ďalšiu humanitárnu krízu podobnú tej v Sýrii. Na následky intervencie zase doplatia deti a ženy.
Samozrejme to neznamená, že by EÚ nemala urobiť viac pre riešenie tohto problému. Lídri EÚ by však mali vyvinúť tlak na krajiny z postihnutého regiónu, s dostatočnými zdrojmi a s relatívne blízkou kultúrou, aby prispeli aj oni k utlmeniu humanitárnej krízy predtým, ako začnú s ostrou kritikou chudobnejších krajín, akými sú Slovensko, Česko a Maďarsko.
