Príklad: Kroky, ktoré podnikol pán minister Érsek v prípade podpisu zmluvy o D1 Prešov západ-juh môžu v prvom rade vážne spochybniť stanovovanie predpokladanej ceny zákazok a v druhom rade môže ísť o nepriamu diskrimináciu určitých subjektov na stavebnom trhu.
V prípade D1 Prešov sa minister rozhodol na základe posudku ústavu súdneho inžinierstva, že tento úsek je predražený o 6%, a to aj napriek tomu že vysúťažená cena bola pod predpokladanou hodnotou zákazky, ktorá bola stanovená štátnou expertízou a predstavuje 96%.
Inak povedané ústav súdneho inžinierstva spochybnil samotnú štátnu expertízu. Povedzme, že táto expertíza bola naozaj chybná o desiatky miliónov eur a minister postupoval správne, keď donútil konzorcium vedené firmou Eurovia k 15,2 mil. „zľave“, tak prečo v prípade D3 Čadca Bukov-Svrčinovec sa minister rozhodol podpísať stavbu, ktorá bola 120% nad štátnou expertízou a nepožadoval zníženie ceny ani o cent od víťazného konzorcia?
Inak povedané, je veľmi nebezpečné, ak sa minister svojvoľne rozhoduje kde cenu zníži a v prípadoch kedy expertíza doslovne kričí, že ide o predraženie, tak daný tender bez problémov podpíše? Takýto to postup je vrcholne diskriminačný, netransparentný a nesystémový.
Dodatočne si asi treba pripomenúť, ako sa stal pán Éršek ministrom. Dnes je moderné hovoriť veci priamo a na rovinu. Takže, pán minister sa zmocnil stoličky „akvizíciou“ 5 poslancov #Siete. Áno tých poslancov ktorí sa horlivo v neskorých večerných hodinách dohadovali o vstupe do koalície, a kde už možno bolo vtedy niekomu jasné, ako sa zbaviť a zdiskreditovať akú takú opozíciu. Bohužiaľ nikto nepošliapal princípy parlamentnej demokracie od dôb Vladimíra Mečiara viac, ako ľudia, ktorí sa rozhodli takto zmocniť kresla ministra dopravy.
Bohužiaľ legitimita tejto vlády stojí a možno aj padne len na takýchto „akvizíciách“.
