Dospelosť, ktorá má stále korene
Hovoríme o sebe ako o dospelých. Máme rodiny, prácu, rozhodujeme o veciach, ktoré presahujú nás samých. Niekto vedie firmu, iný obec, ďalší vychováva vlastné deti. Navonok sme silní, samostatní, zodpovední.
A predsa stačí jeden pohľad, jedno slovo, jedna spomienka – a v nás sa ozve to isté dieťa, ktoré kedysi držalo mamu za ruku.
Nie preto, že by sme neboli dospelí. Ale preto, že vzťah medzi matkou a dieťaťom sa nikdy úplne „neprepíše“ do inej podoby. Zostáva v nás – ako základ, na ktorom stojí všetko ostatné.
Istota, ktorá sa nedá nahradiť
Mama je často prvý človek, ktorý nás naučil veriť si. Prvý, kto nás chytil, keď sme spadli. Prvý, kto nám odpustil, keď sme zlyhali.
A aj keď dnes robíme veľké rozhodnutia sami, niekde v nás zostáva potreba tej jednoduchej istoty: že existuje niekto, pre koho nie sme funkcia, titul ani výsledok.
Ale jednoducho dieťa.
Možno to už nevyjadrujeme nahlas. Možno to skrývame za každodenný zhon. Ale táto istota je jedným z najtichších pilierov nášho života.
Čas, ktorý sa nedá odložiť
Žijeme v dobe, keď odkladáme veľa vecí. Stretnutia, telefonáty, rozhovory. Hovoríme si: „Zajtra zavolám. Nabudúce sa zastavím.“
Lenže nie všetko sa dá odložiť.
Deň matiek nám nepripomína len to, že máme poďakovať. Pripomína nám aj to, že čas s mamou je dar, ktorý má svoju hodnotu práve preto, že nie je samozrejmý.
Možno niekedy stačí málo – krátky telefonát, obyčajná návšteva, pár viet, ktoré sme už dávno mali povedať.
Keď slová nestačia
Nie všetko vieme pomenovať. Nie vždy vieme povedať „ďakujem“ tak, ako by si to zaslúžilo. A možno to ani nie je potrebné.
Matky často rozumejú aj tomu, čo nevyslovíme.
Rozumejú pohľadu, tichu, aj tomu, keď len prídeme a sadneme si vedľa nich.
Kým žije mama…
Kým žije mama, máme niekde vo svete miesto, kde sme stále deťmi. Miesto, kde sa nemusíme pretvarovať, dokazovať, vysvetľovať.
A možno práve preto by sme si to mali viac uvedomovať.
Nielen dnes, na Deň matiek. Ale v každom obyčajnom dni, ktorý máme ešte možnosť prežiť spolu.
Možno sme už dávno vyrástli. Možno nás život naučil byť silnými.
Ale kým žije mama, vždy v nás zostáva kúsok dieťaťa.
A to je dar, ktorý by sme si mali chrániť.
PhDr., Ing. Róbert Balkó – starosta obce
