Malé povzbudenie
Minister školstva Tomáš Drucker označil výsledky PISA 2025 za reflexiu, ale aj povzbudenie. Myslím si, že slovo povzbudenie je namieste. Treba však dodať, že je to povzbudenie malé a veľmi opatrné.
Najnovšie výsledky medzinárodného testovania priniesli správu, ktorá na prvé počutie znie priaznivo: slovenskí pätnásťroční žiaci dosiahli v matematickej gramotnosti výsledok nad priemerom krajín OECD.
Slovensko získalo 469 bodov, zatiaľ čo priemer OECD predstavoval 463 bodov. Po rokoch nelichotivých porovnaní by sme si teda mohli povedať, že sa konečne máme z čoho tešiť.
Lenže pri podrobnejšom pohľade je to skôr radosť cez slzy.
Slovenskí žiaci sa oproti roku 2022 zlepšili o päť bodov, tento rozdiel však nie je štatisticky významný. Náš výkon teda zostal v zásade stabilný. Nad priemer OECD sme sa dostali predovšetkým preto, že výsledky ostatných krajín klesli.
Nepriblížili sme sa k priemeru iba my. Priemer sa priblížil k nám.
Keď stúpame najmä preto, že iní klesajú
Porovnávanie s priemerom má význam, ale nesmie sa stať náhradou za poctivé hodnotenie vlastného vývoja. Ak bežec spomalí menej ako jeho súperi, môže sa v poradí posunúť vyššie. To však ešte neznamená, že začal bežať rýchlejšie.
Presne tak by sme mali čítať aj výsledky PISA.
Priemerné výsledky krajín OECD sa oproti predchádzajúcemu cyklu znížili vo všetkých troch základných oblastiach. Z dlhodobého pohľadu je pokles ešte výraznejší. V matematike klesol priemer OECD medzi rokmi 2015 a 2025 o 22 bodov, čo podľa OECD zodpovedá viac ako jednému roku učenia. V čítaní predstavoval pokles dokonca 28 bodov.
Nie je to teda iba slovenský problém. Je to varovanie pre veľkú časť vyspelého sveta.
Pre nás však nemôže byť útechou, že sa zhoršujú aj ostatní. Slovenské školstvo nebude lepšie iba preto, že problémy pribúdajú aj za našimi hranicami.
S číslami treba zaobchádzať opatrne
Výsledky PISA nie sú obyčajná školská písomka, pri ktorej stačí porovnať počet správnych odpovedí. Ide o rozsiahle medzinárodné meranie založené na štatistických modeloch, reprezentatívnych vzorkách a porovnávaní výsledkov medzi krajinami aj jednotlivými rokmi.
Preto treba rozlišovať medzi porovnaním aktuálnych výsledkov krajín a sledovaním dlhodobého vývoja.
Pri dlhodobých trendoch sa používa napríklad priemer OECD-23, teda priemer pevne stanovenej skupiny krajín. Jeho úlohou je zabrániť tomu, aby výsledky ovplyvňovala meniaca sa skladba štátov zapojených do jednotlivých cyklov. Pri spracovaní nového cyklu sa zároveň môžu niektoré staršie údaje metodicky prepočítať alebo spresniť.
Číslo uvedené v aktuálnom medzičasovom porovnaní preto nemusí byť vždy úplne totožné s číslom, ktoré bolo publikované bezprostredne po staršom testovaní.
To neznamená, že výsledky PISA sú nespoľahlivé. Znamená to, že ich nemáme čítať bez vysvetlenia metodiky a už vôbec nie z nich vyberať iba čísla, ktoré sa nám práve hodia.
Horší výsledok nemusí znamenať horšiu školu
PISA meria schopnosť pätnásťročných žiakov používať vedomosti a zručnosti v praktických situáciách. Nemeria však iba prácu učiteľov ani kvalitu konkrétnej školy.
Výsledok žiaka ovplyvňuje rodina, prostredie, v ktorom vyrastá, motivácia, jazykové schopnosti, sociálne podmienky, kultúrne návyky aj to, aké miesto má vzdelanie v hodnotovom rebríčku spoločnosti.
Ak sa zhorší priemerný výsledok krajiny, automaticky to neznamená, že sa jej školy zhoršili presne o rovnakú hodnotu. Rovnako platí, že vyššie skóre nemusí byť výlučne zásluhou lepších učebníc, modernejších tabúľ alebo novej reformy.
Krajiny majú rozdielne obyvateľstvo, odlišnú demografiu a rôzne sociálne problémy. Preto nemožno výsledok PISA zjednodušiť na známku, ktorú vystavíme učiteľom.
To však nie je ospravedlnenie neúspechu. Je to upozornenie, že ak chceme výsledky zmeniť, nestačí meniť iba školské osnovy. Musíme sa pozerať aj na prostredie, z ktorého deti prichádzajú.
Deti vyrastajú v kognitívne jednoduchšom prostredí
Jednou z príčin celosvetového poklesu môže byť aj zmena prostredia, v ktorom dnešné deti vyrastajú.
Nikdy v minulosti nemali taký ľahký prístup k informáciám. Zároveň však nikdy neboli vystavené takému množstvu krátkych, rýchlych a navzájom nesúvisiacich podnetov. Sociálne siete, krátke videá a nekonečné posúvanie obsahu ponúkajú okamžitú odmenu, ale len zriedka vyžadujú dlhšie sústredenie, trpezlivosť alebo premýšľanie v súvislostiach.
Dieťa môže denne prijať obrovské množstvo informácií a napriek tomu sa pohybovať v kognitívne jednoduchom prostredí. Obsahu je veľa, ale často nevyžaduje hlbšie porozumenie. Text sa iba preletí, video sa po niekoľkých sekundách posunie ďalej a odpoveď sa nájde skôr, ako vznikne potreba o otázke dlhšie premýšľať.
Škola potom zápasí nielen s tým, čo má dieťa naučiť, ale aj s jeho klesajúcou schopnosťou sústrediť sa, vydržať pri náročnejšom texte a samostatne hľadať riešenie.
Kedysi desať kníh, dnes desaťsekundové videá
V čitateľskej gramotnosti dosiahli slovenskí žiaci 448 bodov, iba o jeden bod viac ako v roku 2022. Takýto rozdiel nepredstavuje skutočné zlepšenie. Priemer OECD bol 461 bodov.
Ešte znepokojivejší je pohľad na jednotlivé skupiny žiakov. Základnú úroveň čitateľskej gramotnosti nedosahuje 34,4 percenta slovenských pätnásťročných. Viac ako tretina našich detí má teda problém porozumieť textu na úrovni potrebnej pre ďalšie vzdelávanie a praktický život.
Medzi najúspešnejších patrí iba 3,1 percenta slovenských žiakov. Priemer OECD je 5,5 percenta.
Kedysi sa od žiakov bežne očakávalo, že počas školského roka prečítajú približne desať kníh. Dnes sa môže takáto požiadavka zdať prehnaná. Nejde pritom o nostalgické presvedčenie, že všetko bolo kedysi lepšie. Ide o čas, ktorý dieťa strávilo sústredeným čítaním, sledovaním príbehu, zapamätaním si postáv a premýšľaním nad významom textu.
Ak tento čas nahradia prevažne desaťsekundové videá, následky sa nemusia prejaviť iba v slovenčine. Čítanie s porozumením je základom matematiky, prírodných vied, dejepisu aj schopnosti orientovať sa vo verejnom priestore.
V čase umelej inteligencie bude navyše čoraz dôležitejšie nielen nájsť odpoveď, ale aj pochopiť ju, posúdiť jej dôveryhodnosť a odhaliť, čo v nej chýba.
O úspechu dieťaťa rozhoduje (aj) jeho adresa
Za azda najvážnejšie zistenie považujem pretrvávajúci vplyv sociálneho a rodinného prostredia.
V prírodovednej gramotnosti dosahujú slovenskí žiaci zo zvýhodneného prostredia v priemere o 114 bodov viac ako deti zo znevýhodnených rodín. To nie je malý rozdiel, ktorý možno vysvetliť väčším či menším talentom. Je to priepasť.
Takmer polovica žiakov, ktorí nedosiahli ani základnú úroveň prírodovedných zručností, pochádza zo sociálne najslabšej štvrtiny rodín. Naopak, medzi najúspešnejšími žiakmi tvoria deti z tejto skupiny menej ako päť percent.
Slovenská škola tak stále nedokáže dostatočne vyrovnávať rozdiely, s ktorými deti prichádzajú z domu. Namiesto toho ich často prenáša ďalej. Dieťa z podnetného prostredia má veľkú šancu uspieť. Dieťa narodené do chudoby musí prekonávať prekážky, ktoré samo nevytvorilo.
Ak dieťa doma nevidí knihy, nezažíva rozhovory rozvíjajúce slovnú zásobu a nemá pokojné miesto na učenie, škola musí vynaložiť oveľa viac úsilia, aby mu vytvorila porovnateľnú štartovaciu čiaru.
Reforma sa nezačína tlačovou konferenciou
Ministerstvo môže oprávnene poukázať na zlepšenie v prírodných vedách, stabilizáciu výsledkov v ďalších oblastiach či lepšiu školskú klímu. Rovnako oprávnene hovorí o rozširovaní predprimárneho vzdelávania a novom vzdelávacom programe.
Výsledky PISA 2025 však ešte nemôžu byť dôkazom úspechu reforiem, ktoré sa iba začínajú zavádzať. Testovaní žiaci prešli väčšinou svojho vzdelávania ešte v starom systéme. Poctivé hodnotenie súčasných zmien príde až o niekoľko rokov.
O kvalite reformy nerozhodne počet nových dokumentov ani dobre pripravených prezentácií. Rozhodne o nej to, či učiteľ dostane reálnu pomoc, či sa zmenší množstvo administratívy, či budeme vedieť podporiť slabšie školy a či dieťa zo znevýhodneného prostredia dostane pomoc skôr, ako definitívne stratí kontakt s učivom.
Ako starosta a zriaďovateľ malej základnej školy dobre viem, že školstvo sa nemení vyhlásením reformy. Mení sa každý deň v triedach, v práci učiteľov, v spolupráci s rodičmi a v podmienkach, ktoré školám vytvoríme.
Radosť, ktorá nás nesmie uspať
Výsledky PISA nám dávajú dôvod na opatrnú radosť. V prírodných vedách sme ukázali, že skutočné zlepšenie je možné. V matematike sme sa dostali nad aktuálny priemer OECD. V riešení problémov pomocou informatického myslenia sme na jeho úrovni.
Zároveň však viac ako tretina našich pätnásťročných nedosahuje základnú úroveň čitateľskej gramotnosti a o úspechu dieťaťa naďalej až príliš rozhoduje prostredie, do ktorého sa narodilo.
Preto by sme sa nemali uspokojiť s konštatovaním, že sme konečne nad priemerom. Ak sa k nám priemer približuje preto, že ostatní klesajú, nie je to víťazstvo. Je to malé povzbudenie a veľké varovanie.
Skutočný dôvod na radosť budeme mať vtedy, keď nebudeme stúpať iba v medzinárodnom poradí, ale predovšetkým vo vlastných výsledkoch. A keď dobré vzdelanie nebude výsadou detí so správnou adresou, ale skutočnou príležitosťou pre každé dieťa.
PhDr., Ing. Róbert Balkó – starosta obce Kolíňany
