Keď sa krása stáva podozrivou
Márai hovorí o svete, v ktorom je podozrivý každý, kto je krásny, talentovaný alebo má charakter. Nie preto, že by tieto hodnoty niekomu ubližovali, ale preto, že pripomínajú, čo všetko sme prestali chcieť byť. Krása, talent a charakter nie sú problémom samy osebe. Problémom sú pre tých, ktorí sa ich boja, lebo ich konfrontujú s vlastnou prázdnotou.
V takomto svete sa hodnoty nepopierajú otvorene. Skôr sa relativizujú. Krása sa vysmieva ako márnosť, talent sa spochybňuje ako protekcia a charakter sa označuje za pózu. Nie preto, že by prestali byť hodnotami, ale preto, že ich prítomnosť odhaľuje, čo nám chýba.
Svet obrátených významov
Máraiho báseň je presná v tom, že neútočí na jednotlivcov. Ukazuje mechanizmus. Ukazuje, ako sa mení jazyk, keď sa mení duch doby. Ako sa z obdivu stáva podozrenie. Ako sa z rešpektu stáva posmech. Ako sa z pravdy stáva „len názor“.
V takomto prostredí sa človek učí nevyčnievať. Neprovokovať kvalitou. Nepripomínať, že existuje niečo vyššie, než okamžitý komfort. A práve v tom je najväčšie nebezpečenstvo: nie v útoku na hodnoty, ale v ich tichom vyprázdňovaní.
Mechanizmus útoku na dobro
Márai opisuje svet, v ktorom sa na krásu leje kyselina, talent sa zamaže smolou a charakter sa trestá. Dnes to nemá fyzickú podobu, ale duchovná logika zostáva rovnaká. Stačí tieň pochybnosti. Stačí šepot. Stačí irónia. V digitálnom priestore sa tieň šíri rýchlejšie než svetlo.
A zrazu už nejde o to, čo človek dokázal. Ide o to, čo sa o ňom dá povedať. Čím je niekto výraznejší, tým je zraniteľnejší. Čím je hodnotnejší, tým je pre niektorých väčšou hrozbou.
Kto vlastne prichádza
„Prichádzajú oni,“ píše Márai. Nie ako konkrétni ľudia, ale ako mentalita. Ako spôsob myslenia, ktorý odmieta kvalitu, lebo ju nedokáže uniesť. Ktorý odmieta charakter, lebo ho pripomína. Ktorý odmieta krásu, lebo ju nevie vytvoriť.
Nie je to boj medzi ľuďmi. Je to boj medzi dvoma prístupmi k životu: medzi snahou rásť a snahou stiahnuť ostatných nadol. Medzi zodpovednosťou a pohodlnosťou. Medzi pravdou a jej karikatúrou.
Otázka pre nás
Otázka teda nestojí tak, či mal Márai pravdu. Otázka znie, či sme ochotní niesť dôsledky toho, že pravdu mal. Či sme pripravení žiť hodnoty aj vtedy, keď sa stanú nepohodlnými. Či dokážeme chrániť krásu, talent a charakter aj vtedy, keď sa stanú terčom.
Ako starosta obce vidím každý deň, že spoločnosť nestojí na dokonalosti, ale na ľuďoch, ktorí si zachovajú chrbticu aj vtedy, keď je to náročné. Na ľuďoch, ktorí sa nenechajú stiahnuť dolu, aj keď je to jednoduchšie. Na ľuďoch, ktorí chápu, že hodnoty nie sú ozdobou, ale základom.
A možno práve dnes je čas pripomenúť si, že krása, talent a charakter nie sú hrozbou. Sú našou poslednou obranou pred svetom, ktorý by ich najradšej umlčal.
PhDr. Ing. Róbert Balkó starosta obce Kolíňany
PS: Voľný preklad do slovenčiny: „Márai Sándor: Olyan világ jön“
Prichádza svet,
kde podozrivý je každý, kto je krásny.
Každý, kto má talent.
A každý, kto má charakter…
Krása bude urážkou.
Talent provokáciou.
A charakter – zločinom!
Lebo prichádzajú oni…
Škaredí.
Neschopní.
Beztvárni a bezcharakterní.
A polejú krásu kyselinou.
Talent oblejú smolou a lžou.
A toho, kto má charakter – bodnú priamo do srdca.
