Ja osobne som bol súčasťou cesty po Izraeli so skupinkou mladých ľudí zaujímajúcich sa o túto krajinu. Pred cestou sme dostali istú inštruktáž, no ono je vlastne v konečnom dôsledku dôležité najmä to, aby ste pôsobili pokojne a triezvo.
Spoločnosť UP!, leteli sme z Prahy. Kto sa obáva pohovorov na letisku, nemusí mať strach. V Prahe bola možnosť absolvovať ho aj v češtine/slovenčine. Bola to relatívne rýchla procedúra. Tento „pohovor“ absolvujete predtým, než vás pripustia k check-in pultíku. Otázok v tomto momente nebolo málo, ale boli relatívne jednoduché – na všetky zaručene poznáte odpoveď. Mňa sa napríklad pani opýtala, že ako sa mám, či pracujem alebo študujem, čo študujem, v akom som ročníku, či popri tom aj brigádujem, či som bol niekedy v cieľovej destinácii, či v Izraeli niekoho poznám a ak áno tak koho, či som bol niekedy v susedných krajinách (nebojte sa, ak odpoviete áno, tak to nemusí byť problém – samozrejme, pokiaľ ste tam neboli na výcviku napr. ISIS), potom sa ma spýtali, že kto vedie náš zájazd, kam sa chystáme, kde budeme prespávať, či som sa balil sám, či kufor patrí mne a nejak sa celý tento rozhovor blížil ku koncu. Určite to netrvalo viac ako 5 minút a pani pôsobila veľmi príjemne.
Po tejto kontrole vám nalepia na kufor, príručnú batožinu a do pasu nálepku, v ktorej označia jedno zo štyroch písmen. Pokiaľ máte označené písmeno K, už by vás nemalo čakať nič neobvyklé, maximálne tak detektor výbušnín a drog. Pokiaľ máte označené písmeno S, čaká vás ešte jedna podrobnejšia kontrola, ktorej sa však taktiež netreba nejak obzvlášť obávať. Na papieriku sú ešte písmená H a T, no s týmto označením nemám skúsenosť. Po check-in-e prejdete cez pasovú kontrolu – klasickú a bez otázok. Po otvorení môžete ísť na svoj gate, kde prejdete bezpečnostnou kontrolou. Tých s označením S čakala podrobnejšia kontrola ich samých aj ich príručnej batožiny, možno ešte pár otázok, v prípade označenia K ste zamierili hneď ku klasickej kontrole, vyložili ste elektroniku, opasok, vrecká a tekutiny (jednoducho klasicky tak ako to chodí pri každom lete). Pred definitívnym vpustením do gate-u vás môže ešte zastaviť chlapík, ktorý vám skontroluje oblečenie a obsah príručnej batožiny na pozostatky práce s výbušninami alebo s práškovými drogami. Zahalenejším ľuďom ešte niekedy nariadia prechod do kabínky, kde si musia vyzliecť niektoré kusy oblečenia (podľa pokynov) – čo si budeme niečo nahovárať, jednalo sa najmä o Arabov. Po týchto krokoch vás už čaká len klasický boarding, ku ktorému potrebujete len boarding pass. Ten vám môže zasvietiť na červeno – v takom prípade si s vami pracovníci letiska prejdú ešte pár záležitostí týkajúcich sa batožiny. Mimochodom, nikdy si batožinu nezamykajte, lebo si po príchode do Izraela môžete nájsť batožinu s vylomeným zámkom. Na toto vás upozornia aj na letisku.
Na celú túto procedúru na letisku odporúčam vyčleniť tak 2,5 hodiny. V skutočnosti to toľko netrvalo, ale treba si nechať akú takú rezervu.
Po príchode do Izraela vás čaká už len jednoduchá pasová kontrola. Existujú dve nepísané pravidlá: najkratšia rada nie je najrýchlejšia a rady s Arabmi sú najpomalšie. Mňa osobne sa pán už neopýtal nič, pozrel si môj pas a dal mi papierik – povolenie k pobytu. Tento papierik si treba dať na také miesto, aby bola pravdepodobnosť straty čo najmenšia. Udeľuje sa namiesto vízovej pečiatky do pasu, lebo tá by vám v budúcnosti mohla brániť vo vstupe do niektorých krajín.
Kontrola mi neprišla dlhá a už vôbec nie zbytočná, robia to predsa len v prvom rade pre nás cestujúcich.
Zaujímavosťou počas pobytu samozrejme ostáva prítomnosť vojakov počas celých desiatich dní, no o tom sa dozviete viac, ak mi ostanete verní a prečítate si aj ďalšie časti tohto príbehu.
