Dnes je to o čosi komplikovanejšie. No či aj o to kvalitnejšie neviem, to posúďte sami.
V novodobom obchodnom centre som pristúpil k predajnému pultu s názvom rýchle občerstvenie, dnes skôr známe pod názvom fast food. Pod označením rýchle som si predstavoval niečo ako okamžite, akože hneď. No nie je to len tak. Je tu malá zmena a trocha iné prekvapenie.
“Prosím si bagetu. Šunkovú.” - povedal som a myslel som si, že vec je vybavená. Ale kdeže, omyl.
“Chcete bagetu bielu, sezamovú, celozrnnú….” - opýtal sa ma predavač.
Moja odpoveď bola: “Môže byť celozrnná “.
„Chcete šunku morčaciu, alebo kuraciu?“ – opýtal sa predavač.
„Kuraciu“ – odpovedám pre krátkosť času a môj stupňujúci sa hlad.
„Akú prílohu vám do bagety doplním? Olivy, cibuľu, mrkvu, kapustu, rajčiny, uhorky…“ - znela ďalšia otázka.
„Cibuľu a olivy“ - hovorím v rýchlosti, pretože neviem na koľko druhov mám nárok a bojím sa, že ak by som sa to opýtal, náš rozhovor by nabral sériu ďalších otázok. Tajne som dúfal, že po tejto mojej odpovedi mi bagetu vloží do papiera, podá cez pult a povie cenu.
Omyl. Cely proces prípravy mojej bagety ešte nebol ukončený a pomaly som aj zabudol, že som hladný.
“Aký dresing Vám pridám? Kapiový, cesnakový, syrový, chilli, ostro kyslý…?” - znela ďalšia ponuka.
„Chilli“ – urýchlil som prípravu a povedal som prvé čo ma napadlo aj keď neviem, či som vôbec mal na to chuť.
„Máte ešte nejaké požiadavky?
Po tejto otázke som iba pokrčil ramenami, pretože už som nevedel, čo by som si ešte mohol priať.
„Ak nie dám Vám ju zapiecť. Chcete viac, alebo menej zapečenú?“ – ďalšia ponuka predavača.
„Tak stredne.“ – povedal som, pretože neviem čo je menej, alebo viac zapečená.
„Poprosím Vás tri šesťdesiat.“
Zaplatil som a konečne sa mi dostala do ruky moja bageta. Behom pár momentov som bagetu zjedol a zistil som, že jej príprava a rozhovor okolo nej bol dlhší ako samotné jedenie. Tak teda „Dobrú chuť“. A ak si niekedy budete kupovať bagetu, veľmi si nevyberajte, pretože takým ako som ja, to iba komplikujete.
