reklama

Na ceste Patagóniou - Národný park Torres Del Paine

Kratší z trekov v národnom parku Torres Del Paine tzv. W - Circuit v čilskej Patagónii som prešiel začiatkom decembra 2019. Päť dní v nedotknutej prírode južnej Ameriky ubehlo neskutočne rýchlo a krása prírody bola uchvatná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

W Trek deň 1 – Laguna Las Torres a noc v Camping Chileno s výbavou Full Equipo

Ráno vstávam veľmi skoro. Poznáte to, keď sa na niečo veľmi tešíte a neviete sa dočkať. Ak sa k tomu pripojí aj cestovná horúčka, budík zaručene nepotrebujete. Raňajky, cesta na autobus a tam veľký zhon. Včera mi dvojica z Francúzska vravela, že je v parku veľa ľudí, ale toto: autobuska naprataná dobrodruhmi, a to som sem došiel na začiatku sezóny. Čo tu musí byť v januári, si viem len ťažko predstaviť. Autobus vyráža presne na čas a ja sedím sám, v duchu si vravím, že to nebude také zlé. Vezieme sa asi hodinu a pol a ja po krátkom zdriemnutí pozerám na prvé autobusové výhľady na tri veže Cerro Torres Del Paine 2850mnm. Vystupujeme, v informačnom stredisku Laguna Amarga, kde platím vstup 21 000 pesos, vyplňujem formulár a púšťajú nám trojminútové inštruktážne video, čo je v parku dovolené a čo nie. Hneď nato nastupujem do ďalšieho autobusu, ktorý nás približne za dvadsať minút vysádza pri Hoteli Las Torres, kde vstupujem do samotného národného parku. Kontrola, či mám zarezervované miesto v campingu a môžem vyraziť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Začiatok treku pri hoteli Las Torres.
Začiatok treku pri hoteli Las Torres. (zdroj: Jeammy)

Prvá polhodinka je v znamení rovinky s krásnym výhľadom na horu Almirante Nieto s nadmorskou výškou 2 670 m. A tu sranda končí. Začína sa výstup k Refugio Chileno, kde budem nocovať a na začiatok to nie je nič príjemné. Vystupujeme spolu s kvantom ďalších trekkerov do sedla nad Asencio Valley a nie a nie vidieť koniec stúpania. Štyridsaťpäť minút stúpania a kľučkovania medzi ostatnými dáva zabrať a musím ísť do trička. Predbieha ma gaučo v karavane koní, ktoré vynášajú do chaty nejaký materiál. V sedle začína fúkať a musím sa zasa obliecť, ešteže teraz je to skoro stále z kopca. 

Zaujímavý spôsob horského nosičstva.
Zaujímavý spôsob horského nosičstva. (zdroj: Jeammy)

Asi dve hodiny pred Base de las Torres, teda miesta kam mám namierené, stojí neveľká útulná chatka a hneď vedľa v strmom lese sú na drevených rampách stany. Jeden z nich bude dnes môj, ale zatiaľ si len odkladám niektoré veci, čo nepotrebujem hore a vyrážam k Torres del Paine. Výstup ma trvať dve hodinky a ta prvá sa kľukatí popri bystrom potoku a pomaly stúpa hore. Asi hodinu pred Base de Las Torres začína brutálne stúpanie. Vedie vedľa kamenného lavínového poľa lesom a až pri vrchole ho cesta pretína. Toto bolo skoro štyridsaťpäťminútové peklo. Vyhýbať sa kameňom a turistom zároveň nebolo vôbec príjemné. Všetko sa mení, keď si sadám pod kameň a pozerám sa na zuby, ktoré sa týčia nad zelenou Laguna Torres. Je to tu nádherné. Čakal som, že je to väčšie, ale aj tak sú to obrovské kamene. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Base de Las Torres.
Base de Las Torres. (zdroj: Jeammy)

Škoda, že blankytná obloha zrána nevydržala a nad vežami sa kumulujú mraky. Napriek tomu je to paráda. Vo výšinách krúžia kondory a ak zabudnem na tú kopu turistov, ktorí čakajú v rade na svoju ,,Instaphoto“, tak takto oddychovať dokážem hodiny. Robím niekoľko fotiek, sedím, nasávam čaro okamžiku a ani neviem, ako prešli dve hodiny. Je čas sa vrátiť dolu. Človeku sa ani nechce odísť, ako je zavalený celým tým prostredím a vždy si vraví, či ešte chvíľu neostane. Kto vie, či sa ešte uvidíme. Zamávam na rozlúčku a cestou dole sa snažím nezobrať niekoho ďalšieho so sebou. V kempe mám v nohách skoro 17 km a 850 metrové prevýšenie. Na prvý deň som sa nachodil hore dolu až až. V chate majú horúcu vodu, takže ešte čaj a ide sa pod spacák. Ráno múdrejšie večera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Refugio Chileno asi 2 hodiny pred Base de La Torres.
Refugio Chileno asi 2 hodiny pred Base de La Torres. (zdroj: Jeammy)

W Trek deň 2 – Lago Nordenskjold a noc v Camping Frances

Ráno vstávam presne minútu pred budíkom. Chcem vyraziť čo najskôr a užiť si po včerajšku trocha tej divokej samoty. Dávam si čaj a po siedmej vyrážam. Po prvú križovatku mi robia spoločnosť nejakí nemeckí mladíci, ktorí ale smerujú inde ako ja. Do sedla sa vraciam včerajšou cestou a hneď za ním sa vydávam smer sector Frances, kam cesta vedie po úbočí hory Almirante Nieto.

Neďaleko Los Cuernos Lodge a Camping zone.
Neďaleko Los Cuernos Lodge a Camping zone. (zdroj: Jeammy)

Som rád, pretože cesta z kopca mi naloženému vždy lepšie odsýpa a čochvíľa sa dostávam k jazeru Nordernskjold, ktoré je krásne zelené. Ubehli tri hodiny, a ja som na chodníku nikoho nestretol. Až pri ďalšej križovatke ma míňa prvý pán, a potom je to už stále niekto. Nevadí, turistov vôbec nie je toľko ako včera, ale terén začína byť rovnako členitý. Hore, dolu, hore dolu. Výhľady sú nádherné a keby nebolo celý čas pod mrakom, bolo by to úplne super. Obchádzam okolo Bader Valley a hneď za Los Cuernos Lodge sa dostávam na kamienkovú pláž, kde si dávam oddych. Partia dievčat sa ide kúpať a dnes dokonca vidím aj pekné prsia. Je milé vidieť niečo tak vzrušujúce. Cesta mi dnes pekne odsypala a jedinú vec, ktorú dnes ľutujem je, že som sa v jazere Nordenskjold neokúpal aj ja. Camping Frances je v kopci a vyzerá úplne rovnako ako predchádzajúci Camping Chileno. Takže ani tu sa nevyhnete stúpaniu od sprchy k stanu. Najväčším problémom bolo postaviť stan na drevenej rampe. Sprchujem sa v ženskej sprche a dievčence len neveriacky krútia hlavou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jazero Nordenskjold.
Jazero Nordenskjold. (zdroj: Jeammy)

P.S.: Dnes som prežil pád lavíny. Spadla asi tri kilometre odo mňa na hore Cuernos del Paine. Nebyť toho brutálneho burácania, tak si to ani nevšimnem. Snažil som sa ju aj natočiť, ale video stojí za staru belu.

Camping Frances na brehu jazera Nordenskjold.
Camping Frances na brehu jazera Nordenskjold. (zdroj: Jeammy)

W Trek deň 3 – Mirador Britanico a noc v Paine Grande Campsite 

Camping Frances opúšťam presne o ôsmej. Ak by som vtedy vedel, čo viem teraz, určite by som si vybral iné miesto na nocovanie. Sprcha a sociálne zariadenie však dostáva palec hore. Asi za dvadsať minút som v kempingu Italiano, v ktorom nechávam batoh a vyrážam do údolia Frances. Cesta sa tiahne vyššie a vyššie a ja zastavujem na prvom z dvoch výhľadov, ktoré mám dnes v pláne. Výhľad Frances je prvý a hneď zisťujem, odkiaľ padla tá včerajšia lavína.

Cestou k Britanico Lookout.
Cestou k Britanico Lookout. (zdroj: Jeammy)

Teplota robí svoje a aj dnes uvoľnila niekoľko lavín z Frances Glacier pod Paine Grande Hill 3 050 m n. m., na ktorú sa odtiaľ krásne pozerá. Vôbec to nie je brnkačka, ako som myslel a vydávam sa vyššie na Brittanico lookout. Keďže je od rána pod mrakom, vyššie začína dobre fúkať a prší, málo, ale nepríjemne. Z Brittanico lookout vidieť veľa vrcholov a zadnú stranu samotného Torres del Paine. Zážitok zo zaujímavého treku skazilo trochu počasie, ale hold, nemôžeme mať všetko. Tie lavíny boli krásnou ukážkou sily prírody. V kempe Italiano dávam obed a po jedenástich kilometroch ma čaká ďalších desať. Poviem vám, že sa na ne veľmi neteším.

Počas obeda v kempe Italiano mi spoločnosť robil aj takýto krásavec
Počas obeda v kempe Italiano mi spoločnosť robil aj takýto krásavec (zdroj: Jeammy)

Vyrážam na cestu do ďalšieho kempu a cesta ma čochvíľa privádza k jazera Skottsberg, ktorého brehy sú pokryté zaujímavým lesom mŕtvych stromov. Už som si akosi zvykol, že pred každým kempom je nejaký vydrbaný stupák, ktorým si akoby musíte zaslúžiť, že už ste doma. Ako v celom parku, aj tu sú nádherné výhľady a až posledný kilometer je pampou, kde akoby nič nie je.

Skottsberg Lake a les mrtvých stromov.
Skottsberg Lake a les mrtvých stromov. (zdroj: Jeammy)

Keď už mám kemp Paine Grande na dohľad, začínajú ma predbiehať ľudia, ktorí akosi nestíhajú katamaran, čo ich má odviesť z parku. Kemp je iný ako všetky ostatné doteraz. Nie je tu jediný strom a celkom dobre tu fúka. Sme naozaj na pampe a brehu Pehoe Lake, ktorého voda má neskutočnú farbu. Konečné účtovanie dnešného dňa vychádza na 23 km a 850 metrov prevýšenia. Veľmi sa bavím v obrovskom domčeku na varenie, ktorý praská vo švíkoch a na plynových varičoch sa kuchtia všelijaké svetové špeciality. Moja western fazuľa sa na tieto výtvory iba ťažko chytá. Večer končí krásnym slnečným západom slnka a rozhovorom s novými priateľmi z Fínska a Švédska.

Camping Paine Grande.
Camping Paine Grande. (zdroj: Jeammy)

W TREK deň 4 – Grey Glacier a noc v Grey Campsite 

Dnes ma čaká jedenásť kilometrov do kempu Grey a k Grey Glacier. Začínam pampou, ktorou som včera končil a zasa sa pomaly dostávam čoraz vyššie. Krásny výhľad na Lagunu Los Patos a čochvíľa som na Grey lookout, ktorý je najvyšším bodom prvej časti dnešného treku. Vidím už ľadovec a teším sa, že odtiaľ je to už iba stále dolu. Kráčam, kráčam a cestou dole si začínam uvedomovať, že zajtra sa to všetko obráti. Niektoré úseky je ťažké zliezť dolu a čo bude zajtra, vôbec netuším. V týchto miestach je dosť veľkých skál, ktoré sú podľa môjho názoru najlepším miestom k príbytku pre patagónsku Pumu, ktorá je jedným z najväčších mačkovitých šeliem na svete. V týchto miestach je cesta dosť technická, no to k správnemu dobrodružstvu patrí.

Po ceste k ľadovcu Grey.
Po ceste k ľadovcu Grey. (zdroj: Jeammy)

Prechádzam cez rieku De Las Piedras a most Olquin dáva vedieť, že som v kempe, kde budem nocovať. Je iba obed, a preto si môžem vybrať najlepšie miesto s aspoň trochu rovným podkladom. V chate si dávam menu a vyrážam k ľadovcu. Cestou sem som stretol slovensko-český pár, ktorý mi poradil smerovať na Paso Ranger station a vychutnať si lepší výhľad na samotný ľadovec. Najprv však smerujem k brehom Grey Lake a tu nádherne vidieť zátoku s odlomenými ľadovými kryhami z ľadovca.

Ľadovec Grey je za rohom.
Ľadovec Grey je za rohom. (zdroj: Jeammy)

Nedá mi to a vyrážam ďalej. Aj keď cesta zasa iba stúpa, robím dobre a ďakujem peknej Slovenke za jej radu. Výhľad je úplne super, ale ešte lepšie sú dva visuté mosty, ktoré výhľadu predchádzajú. Ako veľmi sa mi už hore nechcelo, tak veľmi teraz neľutujem, že som sa prekonal. Počasie je dnes úžasné, slnečno, mráčik len sem tam a ja sa vyhrievam a neviem sa nabažiť krásnej prírody všade dokola. Glacier Grey je naozaj veľký kus ľadu a má svoje čaro.

Ľadovec Grey.
Ľadovec Grey. (zdroj: Jeammy)

Posledný výhľad na ceste späť pred kempom využívam na oddych a masáž chodidiel v sviežej vodičke potoka hneď za rohom. V kempe sprcha, vifon a tri Poľky hneď vedľa v stane. Smiech sa rozlieha na všetky strany. Ráno ma však čaká cesta späť, a tá bude asi celkom utrpením. Dnešok bol prekvapením nielen počasím, ale aj veľmi zaujímavým trekom, ktorý bol v istých miestach naozajstným dobrodružstvom a príroda tohto národného parku opäť nesklamala. Je to tu nádherné.

Jeden z vysutých mostov na ceste k rangerskej stanici Paso.
Jeden z vysutých mostov na ceste k rangerskej stanici Paso. (zdroj: Jeammy)

W TREK deň 5 – Z Grey Glacier do Paine Grande a návrat do Puerto Natales

Vstávam a až v sprche si uvedomím, že telefón a nastavený budík v ňom ostal v stane. Susedia sa tomu isto potešia. Vyrážam na cestu späť do kempu Grande Paine, kde ma mólo katamaran, ktorý ma cez jazero Pehoe dopraví do stanice Pudeto, odkiaľ vyrážajú autobusy back to Puerto Natales. Tejto prechádzky sa trocha bojím, ale popravde mi ubieha ako voda. Neviem, či už mám tak dobrú formu, alebo ma rýchlo vpred ženie blížiaca sa búrka za mojím chrbtom. Kráčam zamračenou krajinou v parku, sem tam sa zastavím a poslednýkrát obdivujem krásy, ktoré aj za zlého počasia vedia potešiť milovníka prírody. V sedle nad Laguna Los Patos je brutálne veterno. Nezávidím tým, ktorí idú oproti mne a majú pred sebou ešte väčšiu časť cesty ako za sebou. Horšie pre nich je, že mieria do búrky, pred ktorou ja tak úspešne unikám. Jedenásť kilometrov ubieha naozaj veľmi rýchlo a za niečo málo cez tri hodiny som zasa v kempe Paine Grande.

Cuernos del Paine 2600mnm z brehov jazera Skottsberg.
Cuernos del Paine 2600mnm z brehov jazera Skottsberg. (zdroj: Jeammy)

Mám ešte hodinu času, a preto si varím posledný čaj a dávam tuniaka. Loď sa zdá maličká na to, koľko ľudí z nej vychádza. Po nalodení ešte chvíľu pozorujem všetky vrcholky a ticho sa vraciam dovnútra. Park bol naozaj nádherný a myslím, že je to niečo, čo treba vidieť naživo. Národný park Torres Del Paine bol jedným z najkrajších miest čo som zatiaľ na svojich cestách videl a verím, že v tejto nedotknutej podobe vydrží čo najdlhšie. V Puerto Natales mením hostel a ráno vyrážam smer Argentina. El Chalten a Mount Fitz Roy už na mňa netrpezlivo čaká.

Jazero Pehoe a čakanie na katamarán.
Jazero Pehoe a čakanie na katamarán. (zdroj: Jeammy)
Torres Del Paine.
Torres Del Paine. (zdroj: Jeammy)

Ak by mal niekto záujem o pomoc s plánovaním cesty do týchto nedotknutých končín smelo píšte na dr.robikam@gmail.com rady, tipy, itinerár

Robert Drál

Robert Drál

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  43x

https://www.instagram.com/travel_like_jeammy_/ Zoznam autorových rubrík:  Travel_like_Jeammy_Súkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu