Koniec štúrovskej papierne

Na pozadí Veľkonočných sviatkov v tichosti dodýchala jedna z firiem na Slovensku. Ďalšia v poradí, poviete si, veď takých za ostatné mesiace bolo. Miestni tvrdia, že táto firma nemusela. Keby ju nepotopili jej vlastní majitelia...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)
Obrázok blogu

Papiereň Smurfit Kappa Štúrovo, a.s. vyrábala takzvaný fluting, papier na zvlnenú vrstvu vlnitých lepeniek. Keď si domov prinesiete chladničku, televízor, alebo počítač a bližšie sa pozriete na stenu papierovej škatule, v strede uvidíte vlnu. To je ten papier.

Ľudia, čo tam pracovali, boli frajeri, aj robotníci používali pri práci počítače. Podľa odborníkov sú papierenské stroje (môžu byť dlhšie aj viac než sto metrov) konštrukčne rovnako zložité, ako veľké dopravné lietadlá. A títo ľudia im rozumeli. Pred šiestimi rokmi to bola prvá a jediná papiereň v Európe, ktorá zaviedla bezsírnu technológiu varenia polocelulózy. Oproti klasickej sírovej je ekologicky podstatne priaznivejšia a v tom čase ju malo iba asi 15 papierní na svete (v USA a v Kanade). Títo ľudia vedeli viac než koľko je dva plus dva a preto sa nad oficiálnym zdôvodnením konca firmy iba trpko pousmiali.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Bohužiaľ, kríza...", bolo cítiť za slovami o tom, že „plánované zatvorenie papierne súvisí s veľkým nadbytkom výrobných kapacít na európskom trhu v segmente vlnitej lepenky, čo v kombinácii s globálnym ekonomickým úpadkom viedlo v poslednom období k výraznému zníženiu dopytu."

No tak, Tony, nekašli sa!

Väčšina akcií štúrovskej papierne patrí rodine Smurfitovcov, jednej z najbohatších írskych dynastií, zamestnávajúcich okolo 40 tisíc ľudí v približne 400 firmách. Dermot Smurfit, strýko terajšieho prezidenta koncernu Michaela Smurfita, dlho na dôchodku nevydržal. Pred niekoľkými rokmi si kúpil vo Fínsku papiereň Powerflute. Vyrába veľmi podobný papier ako donedávna štúrovská papiereň. Ako na potvoru, aj trhy (najmä južná a západná Európa) boli rovnaké. Jeho firma však nešla tak, ako si predstavoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Dermot bol chlap, čo svoje deti viedol pevnou rukou. Bulvárny denník Sunday Times napísal, že vyrastali v rybárskom mestečku Dalkey (predmestie Dublinu), kde mali svoje letné domy aj speváci Chris de Burgh, Bono, či Enya. Jeho dcéra Victoria spomína - „keď som chcela vreckové, hoci iba pol libry, musela som si to odmakať, napríklad umyť otcov Rolls-Royce." Podľa otca deti potrebujú pracovnú etiku, zmysel pre hodnoty a byť si vedomí toho, že príležitosť treba využiť, lebo sa nemusí opakovať.

Niekedy príležitosť neprichádza, ale dá sa jej „pomôcť". V Štúrove začali niečo šípiť, keď na pokyn ústredia dostala kartonážka Smurfit Kappa Obaly Štúrovo, a.s., tesne susediaca s papierňou, pokyn nakupovať papier z iných papierní. Navyše v čase, keď ceny papierov dosahovali nízke úrovne, predstavenstvo papierne precenilo jej hmotný a nehmotný majetok na nulu a firma vykázala v 1. polroku 2009 obrovskú stratu 36,6 milióna eur. Takže všetko, čo bolo vo firme, malo odrazu nulovú hodnotu. Ľudskou rečou povedané - majitelia nevideli možnosť, že by im firma v horizonte piatich rokov priniesla zisk. Nechceli ju vidieť, pretože hoci o krátky čas na to začali ceny papierov rásť a rástli by aj tržby, majitelia už boli rozhodnutí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najmä vďaka tomu, že firma nezaspala na vavrínoch a v dobrých rokoch hľadala rezervy na čo najefektívnejšiu prevádzku, bola pravidelne v zisku. Do ústredia v Dubline odviedla „pôžičku" vo výške približne 1,8 miliardy korún! To snáď stačí k téme o finančnom zdraví firmy a jej možnostiach.

Štúrovská papiereň ako jediná v skupine vyrábala polochemický typ flutingu. Skupine zrejme chýbať nebude, veď Tonyho kartonážkam ho môže dodať papiereň strýka Dermota. Kto by na jeho mieste nevyužil takú príležitosť? A aby nebodaj niekomu v budúcnosti nenapadlo oživiť výrobu v Štúrove, írski majitelia si pri jej predaji kladú podmienku, že fluting sa tam vyrábať nebude. Čoho sa boja, keď to „nemá perspektívu"?

Skryť Vypnúť reklamu

Kde je vôľa...

Táto firma neskončila, ako mnohé iné na Slovensku. Finančnú krízu nenaznačovalo nič, výplaty boli pravidelné. Dlhoročným zamestnancom ešte príde na účty odstupné vo výške minimálne dvanástich platov. Koľkí z iných firiem na Slovensku by s nimi menili? No štúrovčania nechceli odstupné, chceli pracovať ďalej. Verili firme, ktorá výrazne poznačila ich životy a ktorú mali úprimne radi. Na okolí sa hovorilo, že skrachovať môže čokoľvek, ale nie táto papiereň. Takú mala povesť.

Úžasný ľudský potenciál a to, čo sa tí ľudia za štyridsať rokov naučili o výrobe papiera, sa už asi tak ľahko nedá pozliepať. To nie je model - zoberieme sto ľudí z ulice, postavíme ich k montážnej linke a hotovo. Vyrobiť dobrý papier s presne vyšpecifikovanými vlastnosťami je umenie. Zamestnanci papiereň s obrovským nasadením oživili, keď ju v roku 1993 zničil požiar a deväť mesiacov nevyrábala. Ale toto rozhodnutie majiteľov nedokážu „rozchodiť". Azda všetci hostia obdivovali odbornosť, ale aj ľudské kvality osadenstva. Pracovali tu a pomáhali si bez ohľadu na to, či rozprávali po slovensky, alebo po maďarsky. Ich príbeh bol dlhé roky skvelým príkladom hesla - kde je vôľa, tam je cesta

Pracoval som pre túto firmu externe ako konzultant niekoľko rokov. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorých som tam stretol. Naučil som sa od nich veľa, nie iba o výrobe papiera... Vo veľkej miere spoluvytvárali tvár Štúrova. Veď napokon aj to chýrne termálne kúpalisko bolo postavené z peňazí podniku a za štyridsať rokov sa z ospalej dediny na periférii poľnohospodárskeho kraja stalo útulné, vyše desaťtisícové mestečko. Len domáci vedia, že život tu už nebude, ako predtým.

Robert Kiss

Robert Kiss

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som foter, príslušník generácie X. Fotím, píšem, prekladám, vychovávam. To posledné je najťažšie. Zoznam autorových rubrík:  FotookamihySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu