Táto scéna je zaiste známa mnohým rodičom malých detí. Včera sa môj štvorročný syn pýtal mamy, s kým bankuje. Predvčerom, či má babina výhodný paušál. A dnes, že by chcel takéto farebné figúrky, alebo onaké maškrty. Týmto sa zaoberá moje štvorročné dieťa? Reklama má na televíznych obrazovkách svoje miesto. Nie som si však istý, či je na Slovensku dávkovaná s citom. Čo istý - som o tom presvedčený! V honbe za ziskom sa televízie neštítia prerušovať aj detské programy a kultúra komunikácie je im ukradnutá.
Pozrime sa hoci len do Švédska. Reklama v masovom vysielaní v tejto krajine sa riadi zákonom o televízii a rozhlase. Vo Švédsku je reklama orientovaná na deti mladšie ako 12 rokov zakázaná. Portál journalisten.se priniesol vlani správu, že Švédska televízia musela zaplatiť pokutu 50 000 švédskych korún (asi 5 000 eur) za to, že pred detský program zaradila reklamu propagujúcu turistický rezort Blue Village. Rada pre vysielanie pokutu zdôvodnila argumentom, že reklama nebola zdrojom relevantných informácií pre deti, ani zdrojom zábavy. Viete si to predstaviť u nás?
Švédsku prax môžem potvrdiť, vlani sme tam strávili týždeň a víkendové pásmo rozprávok „bolibompa“ sme si užívali bez reklám. Potvrdila mi to aj krstná mama nášho Patrika, ktorá žije v Štokholme. Okrem reklamy orientovanej na deti je zakázaná aj reklama na alkohol.
Právna úprava Európskej únie hovorí o tom, že „televízna reklama, ktorá na maloletých môže pôsobiť fyzicky alebo duševne škodlivo, je zakázaná. Reklama nemôže navádzať deti na kúpu tovarov alebo služieb formou zneužitia ich dôverčivosti, alebo nedostatku skúseností. Reklama tiež nemôže navádzať deti, aby prehovárali svojich rodičov na kúpu tovarov, alebo služieb.
Keď sa započúvate do reklám u nás, v ušiach vám znie „kúp si“, „zober si“, „vychutnaj si“, „príď“ a tak ďalej. Deti sú viac náchylné stotožňovať obsah televíznych obrazoviek s realitou, než dospelí. Vo Švédsku to vedia a primerane k tomu nastavili pravidlá kultúry televízneho prostredia. Ba čo viac, mediálnu výchovu zaviedli do škôl pred niekoľkými desaťročiami.
Zrejme je každému jasné, že v našej „kultúre“ sa predsa nebudeme obmedzovať, keď sa dá niečo „trhnúť“. Uznávam, že je to zrejme naivné očakávanie. Ale aby bol rozprávkový film prerušený aj tromi blokmi reklám, tak to je už čo za elementárnu úctu k najmenším? K čomu ich vedieme?
Preto som rád, keď mi synček povie – „ocko, vypnem televízor, už ma vyrušuje. Budeš mi čítať?“ Počujem to čoraz častejšie. Ja môjmu Patrikovi ponúkam len príbehy. Momentálne si čítame knižky, ktoré mu poslala krstná mama zo Štokholmu. Uchechtávame sa a je nám dobre aj bez reklám.
