„Ja som za to, aby nadčasy ročne neboli obmedzované,“ povedala prvá tretinatripartity a objednala jamesona s budvarom.
“Zásadne nesúhlasím, kvôli týmto nadčasom nemá pracovná sila žiadny rodinnýživot,“ povedala druhá tretina tripartity a dorazila budvara na dúšok – naministerstve kúria ešte aj teraz, tak bola smädná ako sviňa.
“No tak dobre,“ odložila prvá tretina tripartity pohár vedľa miskys ľadom, „nech je 365 hodín ročne, jedna hodina denne žiadnu manželkunezabije.“
“To nie je zlééééé,“ druhá tretina uznanlivo zatiahla hlasom aj druhú whisky,„ale nemali by sme myslieť aj na víkendy, kedy je blbé chodiť do práce na jednuhodinu?“
“Bystrý si ty chlapec, v tej kancelárii si vyzeral inak,“ poznamenala prvátretina tripartity (ďalej tripartitka, pozn. rk) a objednala ďalšiekolo. Mohla si to dovoliť, príjmy jej zamestnancov nedosahovali ani priemer voVeľkokrtíšskom okrese.
“Veď vieš, naši by ma hnali, keby som sa aspoň bojovne netváril. A čo samám vari vrátiť za pás? Vieš, aké sú teraz rýchle?“
„Máš to ťažké,“ pohladila prvá tripartitka druhú chápavo po ruke. „Takže koľkovíkendov má pracujúci za rok? 52? Tak nech je hoci o 104 hodín menej,“súhlasila veľkoryso prvá tripartitka, ktorá mala víkend a dovolenku kedychcela, ale to sa teraz nehodilo pripomínať.
“Takžeeee 365 mínus 104 je približne 261,“ vytiahla svoju znalosť počtov druhátripartitka a zaslúžila si potlesk a štvrtého budvaríka.
“Tľapnime si,“ súhlasila prvá tripartitka, zatiahla účeta v spoločnom objatí sa obe tripartitky vybrali takmer priamym smeromza treťou tripartitkou.
Tá zatiaľ vládla prieskumom verejnej mienky a humoristickým reláciám.
