Je Robert Fico populista?

RalfDahrendorf dokonca tvrdí, že „voličom netrvá dlho, aby odhalili, žesľuby populistov boli prázdne. Hneď čo sa dostanú k moci, vytvoriaprosto a jednoducho zlú vládu. Ak si vezmeme dva európske príklady zposledných čias, potom si Poliaci i Slováci pravdepodobne skorouvedomia, že ich nové populistické kabinety páchajú vo vzťahu k ľuďom aich krajine viac škody než úžitku".Jeto však toto poznanie také jednoznačné? Jestvuje viacero dôvodov sanazdávať, že pohľad lorda Dahrendorfa na Slovensko je predsa lenzjednodušený.Definíciípopulizmu je viacero - pre naše potreby si však vystačíme s formuláciouInštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (vnútroinštitucionálnadiskusia na www.ineko.sk), podľa ktorej je populizmus „klamlivýmarketing riešenia spoločenských problémov zo strany politikov. Ťažkýpopulizmus je klamlivý marketing neexistujúceho riešenia (aj veľmivágne definovaného). Ľahký populizmus je klamlivý marketing reálnehoriešenia".

Nazdávaťsa, že Robertom Ficom vrcholí či sa priam vyčerpáva populizmusslovenskej proveniencie, ako je možné zaznamenať v istej častislovenského politického spektra, by bolo zjavne nepravdivé - vráťme sapreto do minulosti, kde prejavy populizmu (ťažkého či ľahkého) nebolivôbec zriedkavosťou. Mečiaroveslová o slovenskom Švajčiarsku či o dvestotisíc pracovných miestach,prípadne Dzurindov sľub dvojnásobných platov za populizmus označí každý- a nemusí ani poznať definíciu populizmu. Keď som sa koncom roka 1992vtedajšieho slovenského ministra pre zahraničie Milana Kňažka pýtal,ako to mysleli v HZDS s predvolebným sľubom, že občania Slovenska sibudú môcť v referende vybrať z piatich alternatív štátoprávnehousporiadania ČSFR, Kňažko mi vtedy odpovedal v duchu, že dôležité bolopre nich vyhrať voľby a potom môcť rozhodovať o dianí v krajine - v čomsa neodlišoval od drvivej väčšiny politikov, ktorá chce získať moc. Keďkrátko pred voľbami v roku 2002 schválila Dzurindova vláda vyše dvadsaťsociálnych zákonov, bolo to populistické gesto, které jej malo priniesťhlasy vo voľbách - aj sa tak stalo, a krátko po voľbách jemne pozmenenýDzurindov kabinet (namiesto SDĽ bola v koalícii ANO) tieto zákonyzrušil. Ak pred voľbami vystupovali dzurindovci populisticky, povoľbách si uvedomili, že mínové pole nastavené pre očakávanú Ficovuvládu je zrazu ich vlastnou hrozbou a rýchlo ho odmínovali.

Mečiarovči Dzurindov projekt získavania hlasov úplne prirodzene opakoval RobertFico vo dvoch volebných obdobiach - ale kým v roku 2002 ho k mocinepustila zázračná zhoda okolností a vzájomné „vyvraždenie sa"nacionalistov (SNS vz. PSNS) a ľavice (SDĽ vz. SDA), v roku 2006 bolochotný sa dať do spolku aj so SNS, len aby získal kreslo premiéra amohol do čo najväčšej miery presadiť svoje mocenské a programové ciele.Fakt, že týmto spojenectvom v hodine dvanástej neumožnil vzniknúťprojektu SDKÚ s HZDS, zrejme tiež nie je zanedbateľný.Podobneako jeho predchodcovia však stojí pred úlohou, čo sa z vlastných sľubovsplniť dá a čo nie.

Predvolebné sľuby Smeru sú na jeho internetovejstránke, za pozornosť stojí najmä nie nepopulistická pasáž spríznakovým názvom Čo je spravodlivé a správne.

StranaSmer kladie čitateľom volebného programu trinásť sugestívnych otázok -hoci nemožno nepriznať aj racionálne jadro či bystrý postreh voviacerých z nich - odcitujme teda niektoré: „Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinous najväčšou chudobou, najnižšími mzdami a druhou najvyššou nezamestnanosťou v Európskejúnii?

Je správne a spravodlivé, ak ľudia s nadštandardnými príjmami platia rovnakú daňz príjmu ako priemerne a podpriemerne zarábajúci?

Je spravodlivé a správne robiť zo vzdelania, zdravia a práva na dôstojné zabezpečeniev starobe tovar?

Je spravodlivé a správne lacno vypredať štátny majetok do zahraničia a prizerať sa na to,ako len v roku 2005 vyviezli noví vlastníci do cudziny 30 miliárd Sk zisku vytvorenéhov slovenských sprivatizovaných podnikoch?

Je spravodlivé a správne, že Slovensko bude vďaka pravicovej politike odkázané na dovozpotravín a elektrickej energie?SMER - sociálna demokracia tvrdí, že to nie je ani spravodlivé ani správne. SMER -sociálna demokracia ponúka všetkým ako spravodlivé a správne hospodársky efektívne sociálne Slovensko."

Zrejmena tomto mieste treba konštatovať novú kvalitu, ktorú do slovenskéhopopulizmu vniesol Robert Fico - na rozdiel od svojich už spomínanýchpredchodcov sa niektoré svoje sľuby aj snaží splniť. V tejto situáciisa natíska otázka, na ktorú jednoznačne odpovedať nie je celkomjednoduché - je teda populistom aj politik, ktorý chce svojepredvolebné sľuby, akokoľvek zneli populisticky, aj plniť? Odpoveďskutočne nie je jednoduchá, pretože Fico zrejme niektoré svojepredvolebné vyhlásenia myslel nie ako marketingový ťah, ale boli skôrprejavom jeho duše trýznenej buď reálnou alebo virtuálnou skutočnosťou.Napríklad tou, že „ľudia snadštandardnými príjmami platia rovnakú daň z príjmu ako priemerne apodpriemerne zarábajúci". Čo je aj z hľadiska matematických prepočtovnezmysel, pretože 19 percent zo 60-tisícového mesačného príjmu prinesiedo štátneho rozpočtu rádovo viac peňazí ako 19 percent z platu17-tisícového. Pri príjme nižšom ako 90-tisíc Sk ročne sa tento pomermedzi nadštandardnými a podpriemernými príjmami dokonca ani nedávypočítať, lebo delenie nulou (t. j. nulovou sumou dane) nie jedefinované...

Nehovoriac o tom, že nejednému slovenskému milionárovi s50-tisícovým príjmom ostane po zaplatení bytu, lízingovaného auta,hypotekárneho či spotrebného úveru, preddavkov na daň a povinnýchodvodov niekoľko sto korún na dennú spotrebu. Milionár s tromi stovkamina deň je skutočne realitou, s ambíciami stať sa turistickou atrakciou.Takistovšak treba povedať, že hoci pôvodný „drakonický" návrh milionárskejdane bol podstatne upravený (a jeho konečná podoba je stále nejasná),nič nemení na podstate tohto úmyslu trestať úspešnejších v záujmeuspokojenia závisti časti spoločnosti s nižšími príjmami. A poslednýFicov ľúbivý slogan, že na Slovensku sa musí skončiť politika západnýchcien a východných platov, inak sa nepohne životná úroveň ďalej, jeďalším príspevkom slovenských premiérov zo súdka ťažkéhopopulizmu (a bojuje o miesto na výslní s prísľubom dvojnásobnýchplatov). So šarmantnou pointou, že tzv. západné platy sú brvnom v okupána premiéra a jeho finančných expertov.

Prihodnotení konania Roberta Fica by sa však nemalo zabúdať na to, žepremiér sa neusiluje osloviť svojimi názormi a činmi tú časťspoločnosti, ktorej predchádzajúce dve vlády svojimi proreformnýmikrokmi umožnili zvýšiť svoju životnú úroveň (aj takí jestvujú, hoci toFicovi voliči nemusia akceptovať), ale skôr voličov s podobným, t. j.závistlivým uhlom pohľadu na úspešnejších spoluobčanov a na „nadmerne"ziskové monopoly, prípadne na „pažravý" zahraničný kapitál a nanebezpečné „geopolitické zámery" južného suseda. Z tohto hľadiska Ficonerobí veľké chyby a pod vplyvom poznania skutočného stavu štátnej kasysi dokonca pomaly začína uvedomovať aj limity svojej populistickejpredvolebnej rétoriky (lekcia s kurzom koruny bola mimoriadne účinná):aj preto bude zrejme reprivatizované bratislavské letisko, nie všakkošické, aj preto budú odškodnení klienti nebankových subjektov, hocinie v plnej výške, aj preto bude zavedená milionárska daň, hoci v plnejmiere sa dotkne ľudí s príjmom nad milión korún ročne, aj preto budezavedená dvojitá sadzba DPH, aj keď v menšej miere, ako bola sľubovaná,aj preto bude pokračovať súboj o cenu benzínu, hoci z dlhodobéhohľadiska nemôže byť úspešný...

Ficovelektorát však bude zrejme uspokojený - a možno sa rozšíri aj o nemalúčasť voličov Komunistickej strany Slovenska a HZDS a postupne eštezvýrazní dominanciu Smeru v ľavej časti politického spektra a ešte viacskomplikuje možné zostavovanie vlády po budúcich voľbách bez poslancovSmeru. Myslieť si, že toto nezohľadňuje Robert Fico pri svojich krokoch, by bolo naivné.