Pán premiér, pán premiér! Ozvalo sa z predsiene a do kancelárie ministra financií vtrhol jeho najvernejší služobník.
Nie som premiér, Jarko, skromne podotkol Igor, ale na jeho tvári bolo vidieť súboj dvoch pocitov - uspokojenia, že pre niekoho je ešte stále premiérom, a hnevu, že o túto ťažko vybojovanú pozíciu ho pripravili TÁ Zuzana, Edo, Edo!!, Mária, Veronika a najmä Rišo, ten zákerný Rišo, že to ani Boris nedokázal zastaviť, vypočítaval Igor na prstoch, aby na nikoho nezabudol.
Raz premiér, navždy premiér, zasalutoval Jarko, za ktorého chrbtom zúfalo signalizovala generálna tajomníčka služobného úradu MF, že ministra s jeho ochrankou nedokázala zastaviť.
To je v poriadku, Veronika, povedal Igor a naznačil jej, aby ich nechala osamote.
Keď Veronika zavrela dvere, Igor pokynul Jarkovi, kam si má sadnúť, a kým si ten rozopínal gombíky na saku a usádzal sa tak, aby mohol vyskočiť na najjemnejší povel, Igor zapol nahrávanie. Skontroloval signálku zariadenia rafinovane umiestnenú v kalendári a s pocitom dobre začatej práce vľúdne oslovil svojho straníckeho kolegu. Isteže, dobre vedel o jeho začiatkoch v Smere, ale takíto sú najvernejší.
Jarko, čo ťa privádza, vyzeráš znepokojene. Snáď nás nenapadli Nemci?, zasmial sa Igor nad debatou, aká sa rozbehla na sociálnych sieťach, ktoré v porážke Nemeckom videli azda poslednú šancu na návrat Slovenska na Západ. Rusi by mi snáď dali vedieť, dodal už v duchu, lebo ani Jarko nemusel vedieť všetko o vojenských hrozbách spoza hraníc.
Horšie, pán premiér, oveľa horšie, vyskočil Jarko a v predklone podáva Igorovi akúsi obálku. Heger začína strečkovať a organizuje puč, pán premiér!
Puč? Heger? Hehe, Heger, nepreháňaš, Jarko? Edo že by mal gule na také niečo? Zasmial sa Igor, ale bolo vidieť, že dominantná stránka jeho osobnosti začína bleskovo kombinovať a skladať pochybnosti do uceleného a presvedčivého obrazu judášskeho Hegera.
Nezdá sa, nezdá, ale má v sebe zradcovské bunky, to jeho okolie ho hecuje, aby sa postavil proti vám, pán premiér a tu je dôkaz, hovorí Jarko a vyťahuje z obálky niekoľko listín a USB kľúč.
Čo je to?, pýta Igor, lebo chce mať Jarkovu odpoveď zaznamenanú pre budúcnosť, človek nikdy nevie, kedy sa mu také niečo môže zísť, Rado by o tom mohol veľa hovoriť, uškrnie sa Igor.
Prepis jedného utajeného rokovania na kopaniciach a jeho videozáznam, hovorí Jarko a cíti sa trochu ako James Bond.
Utajeného? A ja o ňom neviem? A ty to odkiaľ máš? Prejavuje sa už aj navonok nedávno spomínaná dominantná stránka Igorovej osobnosti.
Bol som tam, pán premiér, aby som mal dôkazy z prvej ruky. Moji chlapci to tam napichli, vyskúšali ten izraelský systém, hrdí sa Jarko, ale neuniká mu hrozivý podtón Igorových slov.
Igor však už netrpezlivo listuje v dvadsaťstranovom dokumente a intenzívne cíti, ako ho ten had hryzie na hrudi.
Ten hajzel zradcovský, šomre Igor a žasne, ako perfídne to mal ten Edo pripravené. Ani ja by som to lepšie neurobil, príde na um Igorovi myšlienka, že aj on sám sa učil od najlepších. Utajené miesto na myjavských kopaniciach, v čase, keď sa Igor intenzívne zaoberal myšlienkou 500-eurových poukazov a opakovane vracal text svojim podriadeným na minfine, takže si nevšímal, čo sa deje okolo neho, kým to nemalo podobu podľa jeho predstáv. Nezdržiavali to na inštitúte zámerne, prepadne Igora logické podozrenie, ale odsunie ho na chvíľu nabok.
A ten zoznam účastníkov? Všetci ministri za OĽaNO, štátni tajomníci, vedúci úradov, poslanci do jedného, prednostovia okresných úradov za OĽaNO, nominanti v štátnych inštitúciách, dokonca aj Čaputka tam mala svojho človeka...
Takmer tristo ľudí a mne o tom nikto nepovedal, žasne Igor a už rozmýšľa, ako s nimi zatočí, keď ten amok pominie. Ďalej listuje v dokumente, sústreďujúc sa na zápisky Hegerovej úvodnej reči a jeho reakcie na výhrady účastníkov.
„Situácia je vážna... prieskumy nám nedávajú viac ako osem percent... Igor je nepopulárnejší ako Kotleba a Fico... post na minfine bol omyl... očkovacia lotéria zlyhala..., odkiaľ to kurva vie, zakázal som ju zverejniť, nadáva Igor, ale číta ďalej... rozkladá štátne financie... znižuje náš koaličný potenciál na nulu... vládu už nezostavíme, zrejme v nej ani nebudeme... všetky krízové koordináty sa zlievajú v jednom mene... Igorovo lídrovstvo sa nám nevydarilo, musíme sa s ním rozísť...
Hajzel jeden vydrbaný, hodí listy Jarkovi do tváre a mlčí tak, ako vie mlčať iba on.
Nikto sa ma nezastal? Pýta sa po niekoľkých minútach, kým Jarko zbiera listy a dáva do správneho poradia.
Ja som skúsil, šepne Jarko, ale Igor to už vidí.
EH: Neprekvapuje ma, že sa ho zastávaš, ani som nečakal, že sem prídeš, zrejme sám vidíš, kam nás tvoj Igorko vedie. Buď si však vedomý, že ak budú predčasné voľby, už nikdy nebudeš ministrom a tým, že sme prelomili doterajšiu dohodu, že opoziční politici nebudú nikdy stíhaní, dal by som si pozor na všetky tendre... A Fico sa bude mstiť, to predsa vidíš.
Jarkovu reakciu však Igor hľadá márne.
Ani Vašečka? Ani Záborská? Tabak? Skúša Igor posledné zvyšky nádeje, že ho všetci nehodili cez palubu, ale už to vidí aj sám.
EH: Zrejme všetci ste videli posledné prieskumy verejnej mienky, kde by nám pripadlo 15 poslancov. Teraz je vás v NR SR 52, v tej ďalšej by z vás tam nebola ani tretina. Ste pripravení vrátiť sa do civilu? Aj ty, Michal, aj ty Richard, aj ty Gábor, Monika, Jožo, Romana...? Žiť za priemerné platy? Bez vplyvu? Medzi obyčajnými ľuďmi? Máme osem ministrov, nebudeme mať ani jedného, lebo s Igorom je náš koaličný potenciál nula, zero, nič. Úplné h...o, píše sa v zázname a Igor žasne, čo všetko sa od neho Edo naučil.
Igor rýchlo nalistuje na koniec záznamu.... Na rozdiel od situácie, keď bol Igor predsedom vlády a jeho odvolaním padla vláda, dnes to nehrozí. Rišovi dáme minfin za hospodárstvo a Borisovi ostane všetko, čo doteraz získal. Ani Boris nechce predčasné voľby, radšej má vtáka v hrsti ako na streche, vtipkuje Heger, keď vidí, že odpor pominul a muž z prezidentskej kancelárie ukazuje palec hore.
