Platí napríklad aj pre politika, ktorý sa na základe posledných prieskumov verejnej mienky vyhlasuje za lídra pravice - bude potom viac ako bizarné, ak tento líder pravice po oznámení volebných výsledkov vezme nohy na plecia a pobeží na Súmračnú, aby spytlíkoval koaličnú vládu s lídrom ľavice.
Pred troma rokmi to pochopila aj Iveta Radičová - hoci ju k rozhodnutiu vzdať sa mandátu po nešťastnom hlasovaní za Tatianu Rosovú naviedol aj mediálny tlak - a po čestnom odchode z NR SR sa doň vrátila s ešte silnejším mandátom a mohla svoj príklad využívať ako nasledovaniahodný vzor (ktorý však odvtedy nikto nenasledoval).
Dnes pred touto dilemou - vzdať sa postu lídra na kandidátke alebo vytrvať v presvedčení, že jeho prúser je kvalitatívne rádovo menší ako prúsery „presluhujúcich" politikov - stojí Richard Sulík. Desivé na tejto liberálnej strane je, že si ani len menšinovo neuvedomuje, aký veľký prúser Sulík svojou komunikáciou s Mariánom Kočnerom urobil, koľkých svojich koaličných partnerov ponížil a ako brutálne oslabil svoju dôveryhodnosť. Z čoho by človek, ktorý má vysoké očakávania od iných zlyhávajúcich, mal vyvodiť zodpovednosť. Tobôž ak tieto očakávania sa stali jedným z pilierov odlišnosti SaS od presluhujúcich strán a politikov.
Nízka miera empatie Richarda Sulíka je však všeobecne známou skutočnosťou, preto sa ňou nedá argumentovať, tak to skúsim inak.
Pravdepodobnosť toho, že strana SaS sa stane koaličnou stranou, sa blíži k nule - čiže ak by sa aj Richard Sulík vzdal kandidátky, nehrozí mu veľká kariérna pohroma. Do čela NR SR ho už nikto nepostaví... A ak by motyka strieľala dávkami a pravica (a v jej rámci aj SaS) dostala ešte jednu šancu, môže sa pokojne uchádzať aj o post ministra bez toho, aby disponoval poslaneckým mandátom.
Takéto gesto by bolo navyše aj investíciou do budúcnosti - do budúcnosti strany, budúcnosti novej politickej kultúry, budúcich konfliktov s inými politikmi, ktorí sú k svojej stoličke fest prilepení. A že by to zároveň zmenšilo vzdialenosť medzi programom strany a činmi jej predsedu, už ani nehovoriac.
26. feb 2012 o 09:05
(upravené 26. feb 2012 o 09:37)
Páči sa: 0x
Prečítané: 9 549x
Aký veľký je prúser Richarda Sulíka
„Sme to, čo predstierame, že sme, a tak musíme byť na to, čo predstierame, že sme, opatrní" - píše Kurt Vonnegut jr. v knihe Matka noc - a spomínaná zásada zrejme neplatí len pre amerického špióna, ktorý sa počas druhej svetovej vojny stal natoľko presvedčivým rozhlasovým hlásateľom nacistickej ideológie, že po vojne nechcel tejto jeho dvojitej role nikto uveriť.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(76)