Vládna koalícia praská vo švíkoch a až tento text fakticky rekapituluje, o čo vlastne v tomto spore medzi Ivetou Radičovou a Richardom Sulíkom ide (čím chcem jemne korigovať svoj predchádzajúci blog - mal som o jej aktéroch predsa len trošku vyššiu mienku).
Zrod tejto koalície bol náročný na kompromisy- do programového vyhlásenia vlády sa nedostala tráva ani gejovia, vatikánska zmluva ani národnostný zákon a slovami „lebo inak Fico" sa zaklínali mnohí. Schválený ozdravný balíček bude tvrdý pre väčšinu spoločnosti, ako zvyčajne si to najviac odserie stredná vrstva, ktorá však pre pravicovú vládu a "abysanevrátilFico" zatne zuby; premiérka si to rozdala aj s Európskou komisiou a Angelou Merkelovou kvôli tomu, že nechce, aby všetci chudobnejší Slováci dotovali oveľa bohatších Grékov...
A teraz to má ísť všetko dopreč. Ak teda politici stratia aj pud sebazáchovy, lebo ako hovorí jeden Murphyho zákon, ľudia a spoločenstvá používajú zdravý rozum až vtedy, keď vyskúšajú všetko ostatné.
Povedzme si však podstatu - na základe zverejnených informácií zrejme len zainteresovaní politici nechcú vidieť, že tendrovanie ich súčasných štátnych tajomníkov za ministra Počiatka bolo v rozpore prinajmenej s dobrými mravmi. A že ich do veľkej miery diskvalifikovalo na to, aby sa po Ficovom odchode do opozície stali kľúčovými postavami súčasného vývoja. O ich povolebnom obchode možno mať síce pochybnosti, ale odstúpenie od zmluvy vypovedá, že im samým sa zdal tento kšeft nie celkom fér. Ak však na jeho základe vyhrotila situáciu samotná premiérka a takmer si zablokovala ústupové cesty (nikto z jej okolia jej vari nepovedal, čo sa môže stať, ak jej nátlak na Bugára a Sulíka neuspeje? Mala by ich vymeniť - alebo im načúvať, ak ju na niečo podobné upozorňovali.), je diel Radičovej zodpovednosti za súčasnú situáciu skutočne leví - premiérka by mala vidieť aspoň za najbližší roh. Ak však podľahla vlastnej predstave o tom, že konflikt záujmov a neetické konanie je pre ňu neprijateľné, je to aspoň ľudsky pochopiteľné.
Čomu však podliehajú jej protivníci, ktorých odvetné kroky zaviedli koalíciu na okraj priepasti?
Na jednej strane je síce pochopiteľné, že obe strany sa môžu cítiť v poslednom čase priveľmi často fackované (obsadzovanie Slovenského pozemkového fondu či ministerstva životného prostredia a Sulíkove prešľapy im na popularite nepridali), a že sa môžu cítiť ohrozované svojimi koaličnými partnermi, ak však vyostria vnútrokoaličnú situáciu nie na skutočnom hodnotovom konflikte, ale na obhajobe dvoch štátnych tajomníkov, ktorí mali už dávno zložiť funkcie, a to do takej miery, že kvôli tomu buď krachne koalícia, alebo ponížia svoju najsilnejšiu mediálnu položku, treba pomenovať ich konanie ako veľmi sebecké a nezodpovedné.
Veď ak pád koalície spôsobia dvaja hayekovci, ktorých tendrovanie s Počiatkom smrdí podobne ako iné tendre za Fica, bude to bizarnosť, akú by nevymyslel ani Tarantino.
A teraz sa vraciam k úvodu - SaS sľubovala (dodal som po precitani tohto blogu - pozn.rk) svojim voličom novú politickú kultúru, boj s korupciou a klientelizmom - a hneď ich prvá zrážka s realitou vypovedá, že to boli len kecy a vata. Aj Aštaryovej, aj Blahovej, aj Drobovi, aj Fořtovi, aj Galkovi, aj Hladkému, aj Jurčíkovi, aj Kalistovi, aj Kiššovej, aj Kollárovi, aj Krajcerovi, aj Krnáčovi, aj Laurenčíkovi, aj Majerovi, aj Mihálovi, aj Poliačikovi, aj Somogyimu, aj Sujovi, aj Švihurovi, aj Tomčovi sa zdá postoj ich strany ako normálny a fér?
Nejako márne hľadám vo verejnej diskusii túto internetovú stranu.
