Kedy ak nie teraz?

Čo bolo, bolo, terazky je všetko inak. Bubeníková ako kľúčový svedok celého príbehu, s ambíciou byť snáď svedkom aj chráneným (kdesi na facebooku poznamenal Arpád Šoltés z HN, že po skartovaní spisov sa možno budú skartovávať aj svedkovia), je už bývalou šéfkou FNM a komentátorské piliere denníka Sme sú celé vydesené z toho, že ak pani Anna, tak vari azda aj všetci ostatní.
Osobne predpokladám, že niekde sa tento príbeh zastaví - ak nie na prokuratúre, tak na súdoch...
Aj tak nám už povolili reťaze viac, ako ktokoľvek doteraz čakal.

Čo sa však dá urobiť dovtedy?

Najprv si povedzme, že lepšia situácia na mierny pokrok v medziach zákona už nebude.
Čo tým myslím?

I.Predsedníčkou vlády je Iveta Radičová - nie Robert Fico, ani Mikuláš Dzurinda, ani Vladimír Mečiar. O tom, ako narábal s vyšetrovaním napríklad únosu mladého Kováča posledne menovaný, vieme dosť. Že kauza vznikla za Mikuláša Dzurindu a že aj on bol podľa všetkého o kauze informovaný ešte v roku 2006, že kauza sa nevyšetrila ani za Roberta Fica, naopak, nahrávky boli v SIS zrejme zlikvidované počas jeho vlády a vyšetrovanie zastavené, signalizuje, ako by boli konali, keby boli teraz na Radičovej mieste. Hoci informáciu o Gorile Radičová mala a na vetovanie Bubeníkovej nemala guráž, je to lepší variant ako ostatné tri už aj preto, že v Gorile sa nevyskytuje.

II.Ministrom vnútra je Daniel Lipšic, nie Robert Kaliňák, ani Martin Pado, ani Vladimír Palko (o posledne menovanom viac v Šátekovom blogu - na tento blog a na môj odkaz naň reagoval Vlado Palko na tomto mieste - v diskusii je aj moja reakcia). Možno mať voči Lipšicovi viaceré výhrady, napokon, aj on sám mal zrejme informácie o tomto spise už pred rokom a pol, a od nasadenia sa nepretrhol, ale ak niekto môže naplniť zásadu padni komu padni, tak Lipšic má k nej z menovaných najbližšie.

III.Policajným prezidentom je Jaroslav Spišiak - nie Ján Packa. Spišiakovo renomé išlo od hviezdnych vyjadrení na adresu mafie v role policajného viceprezidenta dosť dole, sám bol o spise informovaný, ale stále je to jeden z policajtov, voči ktorému možno mať aspoň minimálnu dôveru, že tento spis sa nepokúsi potopiť.

IV.Generálna prokuratúra je bez legitímne zvolenej hlavy - tá je dokonca súčasťou Trnkovho vyšetrovacieho tímu, čo by mohlo aspoň sčasti mierniť pokusy GP zastaviť vyšetrovanie podobným spôsobom, ako boli zastavené mnohé doterajšie policajné vyšetrovania politikov.

V.Médiá po nechutnom zlyhaní v minulosti aj v prvých dňoch po decembrovom zverejnení spisu Gorila na internete začínajú robiť to, čo mali robiť už pred dvoma rokmi - a denné zverejňovanie informácií potvrdzujúcich reálny základ spisu Gorila ukazujú, že sa to robiť dalo a malo už v čase, keď Tom Nicholson obchádzal redakcie so spisom Gorila a svojím textom o ňom. Médiá momentálne hrajú o svoju budúcnosť akceptovateľného a váženého zdroja informácií - snáď si to aspoň v Sme a v HN uvedomujú, lebo Pravda už zrejme na túto ambíciu rezignovala (a pri predpoklade, že od marca tu bude vládnuť Smer, je budúcnosť Pravdy ohrozená ako nikdy predtým).

VI.Prinajmenej dve parlamentné strany majú skutočný záujem o vyšetrovanie kauzy Gorila - možno síce mať oprávnené pochybnosti o úplnej férovosti tohto záujmu, ale realita je taká - v kauze Gorila sú namočené najmenej alebo vôbec a takúto (samo)prihrávku na smeč sa nepokúsi využiť iba absolútny diletant.

VII.Zrejme aj v polícii a tajnej službe zostali slušní ľudia, ktorí budú mať záujem o pokračovanie vo vyšetrovaní kauzy Gorila dovtedy, pokiaľ sa to bude dať - môžem síce vychádzať iba z vyjadrení Toma Nicholsona a Jozefa Šáteka, ale ak teraz policajní vyšetrovatelia zlyhajú, získať si dôveru verejnosti bude zrejme nadlho nemožné. Pochybujem, že je im to jedno.

VIII. Spis bol zverejnený na internete a už sa nedá pred verejnosťou utajiť, dokonca ani zásadne spochybniť.

IX. A nakoniec, ale nie v poslednom rade - do volieb sú necelé dva mesiace a v tejto situácii si málokto dovolí cynicky zasiahnuť do prebiehajúceho vyšetrovania tak, ako to bolo zvykom pri vyšetrovaní únosu prezidentovho syna alebo financovania Smeru-SD a SDKÚ-DS. Ktorej politickej strane by voliči takýto zásah pripísali, ten by to pocítil na preferenciách - nevylučujem, že to platí aj v prípade Smeru, hoci pri jeho voličoch možno vidieť podobnú otrlosť voči prešľapom „svojich", akou sa v minulosti vyznačovali voliči HZDS.

Lepšia situácia na oboznámenie verejnosti so skutočným stavom vecí na Slovensku, s pomenovaním zločineckej skupiny tu vari ešte nebola. A nemýľme sa, po 10. marci ani nebude. Do dňa volieb treba stihnúť čo najviac a čo najviac oboznámiť verejnosť s výsledkami vyšetrovania.
Lebo inak - či potom - to tu bude husté.