"Povedzte mi niečo, čo spravila pre tento národ pani premiérka Radičová okrem toho, že sa zviditeľnila v nejakých časoch ako poslankyňa, ktorá hrdinsky odišla z parlamentu, lebo hlasovala za iného... Ja tu žijem v tomto prostredí kompletný celý svoj život. Títo ľudia sa tuná pregrcávajú a pretúlavajú od sociológov cez politikov na filozofiu a sociológiu a zasa niekam a nikde. Čo ten Zajac? Čo robil ten pán Zajac poslanec? Dostál? Matovič? Čo robili? Kde to boli tí ľudia. Trtošili sa niekde po tomto štáte a zrazu sú zvolení poslanci. Toto sú zástupcovia ľudu? Nehnevajte sa na mňa," povedal bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka tesne pred odchodom zo svojej funkcie, do ktorej sa, mimochodom, môže celkom pokojne vrátiť už v najbližších hodinách.
Zrejme nie je veľa krajín, kde by sa takýto kandidát na post generálneho prokurátora po takomto vyjadrení na adresu predsedníčky vlády a ústavných činiteľov úplne a navždy profesionálne a ľudsky nediskvalifikoval. Krajín, ktoré sú súčasťou západnej politickej kultúry a v ktorých by takýto kandidát mohol uspieť, je ešte menej. V civilizovanej krajine by s takýmto kandidátom nikto nepočítal.
Nie tak na Slovensku. Ak bol Dobroslav Trnka ešte ako funkčný a selektívne nečinný generálny prokurátor neprijateľný pre Ivetu Radičovú a s jeho opätovným zvolením spojila svoje odstúpenie z funkcie, po tomto prejave by Trnka nemal mať žiadnu šancu sa o post generálneho prokurátora uchádzať - na Slovensku je to inak, lebo hoci Trnku momentálne do hry vrátil jeden senát Ústavného súdu, je slovenskou realitou, že zaňho ako za kandidáta na generálneho prokurátora budú hlasovať všetci opoziční poslanci a nie je vylúčené, že aj niekoľko koaličných poslancov, ktorým ide prinajmenej o odchod Ivety Radičovej z jej postu.
Verejný diskurz sa síce vedie o tom, ako sa s fenoménom tajného hlasovania vysporiadajú koaliční poslanci a či neporušia jeho princípy a či sa voľba generálneho prokurátora opäť nevráti pred ústavných sudcov a či sú predpokladané postoje koaličných politikov „napľutím do tváre demokracie", ako s obľubou vyhlasujú najmä politici strany Smer, ktorým takáto persóna vôbec neprekáža - v druhom až ikstom pláne je ukrytá diskusia o tom, prečo Smer tak úpenlivo podporuje Dobroslava Trnku. Pretože práve trvanie Smeru na osobe Dobroslava Trnku je ťažko obhájiteľným suterénom - pretože nájsť akceptovateľnejšieho a priechodnejšieho kandidáta ako je Trnka, nemôže byť problémom, ak by mal Smer záujem o skutočne kvalifikovaného a nestranného a nezávislého generálneho prokurátora, čo je však tým posledným, čo si Smer skutočne želá.
Dôvodov je možno viac, mne prichádzajú na um tri. Po zvolení Trnku totiž nenastane v krajine iba chaos, ako hovorí Iveta Radičová, lebo po jej demisii nastanú tri možné varianty - jedným je zmena na čele vlády a pokračovanie akoby sa nič mimoriadne nestalo (s čím budú mať problém najmä poslanci za OKS, ale možno to rozchodia - v záujme stability a podobne). Toto je variant, ktorý Smeru môže vyhovovať z dôvodu, že po Radičovej demisii bude otrasená voličská pozícia SDKÚ-DS, lebo je zjavné, že SDKÚ-DS má leví diel viny na tom, že nebol zvolený generálny prokurátor už v prvom kole a že je to práve SDKÚ-DS, kto má k svojej premiérke najďalej. A kto bude patriť k hlavným podozrivým. Nedôvera v koalícii bude ťažko znesiteľná, lebo bude jasné, že niekto nedodržal sľuby partnerom. A oslabený hlavný súper je bonus.
Druhým variantom je rekonštrukcia vlády pri nezmenení jej členov, čo zvýši napätie vnútri koalície, odložia sa nevyhnutné reformné kroky, klesnú voličské preferencie koaličných strán, znechutenosť pravicového voliča bude ešte výraznejšia, Smer si bude bahniť pri oprávnenej kritike súperov a čakať na parlamentné voľby.
Tretím variantom je rekonštrukcia vlády na čele so Smerom - lebo hoci sa nedá dokázať, že v zhode konajú predseda Smeru, prezident republiky a jeden senát Ústavného súdu, so zámerom vrátiť Smer k moci, keby tomu bolo tak, nekonali by inak. Len ťažko sa dá vylúčiť variant, že ak padne Radičovej vláda, nebude Smer rokovať o zostavení novej, aj s požehnaním hlavy štátu. A že môže byť úspešný, nie sú len kuloárne kecy.
Horším tretím variantom je alternatíva, že v zhode koná spomínaná trojica a jeden koaličný subjekt.
V tom prípade nech táto koalícia radšej končí a nech si to pravica vyžerie úplne do dna.
Pomery v koalícii veľmi výstižne pomenoval minister obrany Ľubomír Galko. Niekoľko desaťročí pred ním takúto situáciu vystihol jeden Murphyho zákon - radšej strašný koniec, ako hrôzu bez konca.
