Leško vz. Procházka, alebo Gašparovič, Obama, Pokuta...

(A zrejme sa veľmi nepomýlim, ak naznačím, že pri tých miliardových krádežiach za tejto trojice zrejme len málokomu z vás prišli na um zemiaky či drevo zo Slovenského raja, ktoré majú na rováši práve Rómovia.)
Býval som niekoľko rokov aj na košických sídliskách a ilúzie o časti rómskeho etnika teda nemám aj na základe vlastných skúseností. Napriek tomu by som si nedovolil byť natoľko pobúrený jedným nezvládnutým starostovským sľubom, aby som presadzoval myšlienku, že „je najvyšší čas, aby poslanci hľadali spôsob, ako v súlade s ústavou upraviť právny poriadok tak, aby funkcia starostu či primátora bola prístupná osobám, ktoré sú na jej výkon spôsobilé. Tak ako ústava stanovuje podmienky spôsobilosti, kto sa môže stať poslancom Národnej rady, prezidentom, generálnym prokurátorom, ústavným sudcom či ombudsmanom, právny poriadok by mal stanoviť aj podmienku, ktorá nedovolí, aby obec „spravoval" pologramotný človek", ako tvrdí Maroš Leško.
Možno to bude extrémna paralela, ale v roku 2004 to bol práve JUDr. Ivan Gašparovič, bývalý generálny prokurátor a bývalý predseda Národnej rady SR, za ktorého v druhom kole prezidentských volieb hlasovalo 1 079 592 dospelých občanov Slovenska, ktorý nezvládol svoj prezidentský sľub a pochybnosti o platnosti jeho sľubu boli teda dosť intenzívne.
Takisto snáď ešte zostalo v niekoľkých mysliach, zopakujem svoj extrémizmus, ale táto téma je nákazlivá, ako svoj prezidentský sľub nezvládol ani americký prezident Barack Hussein Obama a pre istotu sa tento sľub musel opakovať.
A aby to bolo úplne jasné, nepochybujem, že napríklad Ing. Andrej Ďurkovský nemal pri skladaní svojho primátorského sľubu žiadne ťažkosti - dovolím si však zapochybovať, či bola relevantná časť Bratislavčanov hrdá na jeho výkon funkcie.
A tiež by som rád pripomenul, že pre významnú časť slovenských občanov vyvolala neznesiteľnosť výkonu premiérskej funkcie dvoch právnikov a jedného ekonomického inžiniera dosť pochybností o tom, že medzi vzdelaním a kvalitným výkonom funkcie je vzťah priamej úmery.
Už som to niekde aj písal, ale tisícky Rómov by museli kradnúť drevo, zeleninu, ovocie, potraviny a čokoľvek iné v ich dosahu denne 24 hodín po dobu niekoľko mesiacov či rokov, aby sa hodnota ich krádeže aspoň čiastočne vyrovnala miliardovým krádežiam za premiérovania Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu či Roberta Fica. Čím neospravedlňujem kriminálnu a príživnícku časť rómskeho etnika, dokonca rozumiem aj Michalovčanom a ich múru, lebo rozumiem situácii, keď sa zrejme brániť inak nedá (napokon, všetci majitelia rodinných domov na Slovensku majú okolo svojho majetku plot a nikto ich za to neobviňuje), len si myslím, že sebavedomie „bielych", vystavané na znevažovaní Rómov, stojí dosť často na hlinených nožičkách. Totiž ani jednej ponovembrovej vláde, ani Čičovej, ani trom Mečiarovým, ani Čarnogurského kabinetu, ani dvom Dzurindovým vládam, ani tej poslednej Ficovej sa nepodarilo racionálne riešiť rómsky problém - a ten stále rastie.
Ak sa teda obyvatelia Richnavy rozhodli, že ich starostom má byť Vladimír Pokuta, má ním aj zostať napriek nie celkom zvládnutému sľubu. Až keď nezvládne svoju funkciu, môžu ho vymeniť - slovenské zákony im túto možnosť poskytujú.
Zatiaľ plne platí to, čo napísal Rado Procházka: „Rovnosť v prístupe k základným právam je sine qua non legitímneho štátu a spoločnosť, ktorá na tento princíp v mene efektivity rezignuje, zaslúžene zdegeneruje na tyraniu."