Čo príde s Dobroslavom Trnkom, ak by sa v roku 2018 vrátil na post generálneho prokurátora, nie je v tejto chvíli jasné (aj preto nie, lebo nie je jasné ani len to, či mu nový zákon o generálnej prokuratúre umožní vôbec kandidovať), dá sa však očakávať, že súboj o generálneho prokurátora bude v tom roku pevnou súčasťou kampane k parlamentným voľbám (samozrejme, za predpokladu, že ani jedno volebné obdobie, 2010-2014 a 2014-2018, nebude predčasne ukončené).
Isteže, Dobroslav Trnka sa môže vrátiť už v tomto roku, ak by sa pri verejnej voľbe zopakoval vlaňajší scenár, len v úspešnejšej verzii, keď len hlúpa chyba jedného z poslancov neumožnila Trnkovi v jeho funkcii zotrvať.
Dôležité je však iné, lebo ak nejde o život alebo o záchranu demokracie, dôležité sú aj spôsoby. Momentálny súboj o formu hlasovania - obe sú pritom vo svojej podstate demokratické - je totiž súčasne súbojom dvoch nie veľmi šťastných alternatív: 1. odmietanie tajného hlasovania je totiž prejavom opodstatnených obáv väčšiny koaličných poslancov, že majú vo svojich radoch niekoľko kúpených duší, 2. odmietanie verejného hlasovania je zasa prejavom ťažko vyvrátiteľných podozrení opozičných poslancov, že táto forma je skôr nadštandardným prejavom nátlaku na koaličných poslancov ako prejavom opodstatnených nárokov voličov, ktorí chcú vedieť, ako sa v tejto situácii zachovajú nimi zvolení zástupcovia ľudu.
Ťažko si v tejto situácii nespomenúť na záverečnú scénu Limonádového Joea - keď si zloduch Hogofogo Miloš Kopecký povzdychne - jak dojemné, skoro mám chuť nebýt padouchem.
Ne tak synu, reaguje jeho otec, náš obchod potřebuje talenty všeho druhu.
Padouch nebo hrdina, my jsme jedna rodina, dodáva Joe.
Čo dodať - vsjo jasno.
