Viacero prieskumov verejnej mienky v poslednom čase naznačilo, že nedávna axióma o vládnutí Smeru nemusí byť vôbec takou jednoznačnou záležitosťou. Napríklad viacero prieskumov signalizovalo, že ak by sa do NR SR nedostala buď SNS alebo ĽS-HZDS, mala by opozícia väčšinu 77:73 a podľa posledného prieskumu agentúry MVK by dokonca vznikol pat, aj keby sa do NR SR dostali všetky tri koaličné strany, lebo tri koaličné a päť opozičných strán by získali po 75 mandátov.
Podľa posledného prieskumu agentúry Polis Slovakia by však Smer-SD spolu so SNS získal iba 70 poslaneckých mandátov – keďže ĽS – HZDS by sa do NR SR nedostala. Z týchto počtov vyplýva, že 80 poslaneckých mandátov by získala pätica v súčasnosti opozičných strán. Tabuľka s s prepočtami na mandáty vyzerá takto (agenda: preferencie apríl 2010, počet mandátov apríl 2010, preferencie marec 2010, počet mandátov marec 2010, preferencie február 2010, preferencie - január 2010):
Smer-SD 36,2 61 38 64 40,8 38,7
SDKÚ-DS 13,8 23 12,7 21 14,4 15,1
KDH 13,2 22 13,4 22 10 11,4
SaS 9,2 15 8 13 8,1 5,5
Most-Híd 6,2 10 6,7 11 6 5,3
SMK 5,8 10 5,9 10 5,1 4,8
SNS 5,3 9 5,2 9 5,6 6,7
ĽS-HZDS 4 0 4,4 0 4,1 4,4
Zdá sa teda, že možno smelo tvrdiť, že o tom, kto bude vládnuť, ani tak neurčia čísla najväčších politických hráčov, ale skôr to, kto z malých sa do NR SR nedostane – a ako nová axióma sa zdá, že „pravica“ má šancu iba v prípade, ak sa do NR SR nedostane aspoň jeden z dvojice Slota – Mečiar. Z týchto čísel sa pred nami vynára nový, doteraz nepoznaný problém, lebo čísla jednoducho k takémuto uvažovaniu nepustili.
Insitný pozorovateľ slovenského politického života, ktorý berie vážne viaceré vyjadrenia lídrov politických strán (jedno, či ľavicových alebo pravicových), by po viacerých takýchto výpočtoch azda mohol dospieť k záveru, že pri tomto výsledku by nemuselo nič brániť opozičným stranám, aby sa stali nielen verbálnou predvolebnou, ale aj reálnou povolebnou alternatívou voči Ficovmu Smeru a Slotovej SNS (Mečiarovmu HZDS). Mená ako Radičová, Figeľ, Sulík, Csáky a Bugár jednoducho zvádzajú k tomu, aby si ich voliči mysleli, že ak budú mať spolu viac ako 76 mandátov, neumožnia Ficovi, aby vládol ďalšie štyri roky.
Jedným z predpokladov zmeny garde a orientácie krajiny je síce to, či budú mať viac mandátov ako Fico so Slotom alebo Mečiarom, ale zďaleka nie je jediným, či dokonca určujúcim. Tým bude až fakt – povolebná realita, či pravicové strany en bloc uprednostnia šancu vládnuť spolu pred možnosťou vládnuť s Ficom jednotlivo. Pretože je nepredstaviteľné, že by mal vo voľbách niekto viac percent ako Ficov Smer, je takisto logické, že Robert Fico bude prvým, kto bude rozdávať povolebné karty, lebo to určí prezident Gašparovič. A je viac ako isté, že Ficova ponuka pre KDH, SMK či Most-Híd bude nesmierne lákavá. Pred najväčším pokušením bude zrejme stáť Figeľovo KDH, lebo kresťanská demokracia je zrejme jediná strana, ktorá by mohla postačovať bez akéhokoľvek ďalšieho koaličného partnera. Pre obe maďarské strany by bol potrebný ešte jeden koaličný partner a keďže ním nemôže byť SNS, bolo by zostavovanie takejto konštelácie oveľa komplikovanejšie ako s exkluzívnym KDH.
A v tejto chvíli bude rozhodovať, či sa kresťanskí demokrati rozhodnú pre delenie množstva koaličných požitkov číslom päť (a zvolia si za partnerov SDKÚ, SMK, SaS a Most), alebo číslom dva, teda dajú šancu Ficovi. Je jasné, že z hľadiska profitov kresťanskodemokratických funkcionárov a ich príbuzných a blízkych je výhodnejšia dvojkoalícia s Ficom ako päťkoalícia s Dzurindom a Csákym a Sulíkom a Bugárom. Takisto je jasné, ako povedal Ján Figeľ, že ak to nepôjde inak, bude sa treba vyrovnať aj s možnosťou vládnuť spolu s Ficom – ale ako sa zachovajú kresťanskí demokrati, ak bude možné vládnuť aj bez Smeru, hoci s menším straníckym ziskom? Kto si to lajsne povedať bez pochybností?
