O budúcnosti Radičovej rozhoduje Fico

Spor o hayekovcov je momentálne v štádiu, v akom sa zvykol - v tých lepších prípadoch - riešiť za Roberta Fica. V tých horších prípadoch expremiér zametal problém pod koberec (všetko je v poriadku, zákon sa neporušil, ideme zatepľovať) a ako bonus svojim voličom hovoril o slizkých hadoch a hyenách medzi novinármi, o bezradnej opozícii, ktorá môže byť rada, že nie je vo väzení, a o sprisahaní proti vláde (hoci ten posledný argument sa už objavil aj v slovníku niektorých predstaviteľov SaS).
Aká je pozícia hlavných aktérov:
I. Premiérka je aj naďalej presvedčená, že v prípade oboch štátnych tajomníkov ide o etický problém a konflikt záujmov a keby to boli štátni tajomníci nominovaní jej stranou, už by štátnymi tajomníkmi neboli. Keďže na odvolanie štátnych tajomníkov nemá kompetencie, musela by odvolať ich nadriadených, ministra hospodárstva Miškova z SaS a ministra dopravy Figeľa z KDH (aby tej absurdnosti nebolo dosť, de iure Figeľ môže odvolať Švejnu, ale de facto by na nominanta Mostu nemal siahať), čo by jednoducho znamenalo rozpad vlády. A toto je aj pre Radičovú priveľká cena za jej predstavu riešenia dvoch štátnych tajomníkov. Negatívnym bonusom je potvrdenie pochybností o pozícii premiérky, ktorá je do veľkej miery odkázaná na súhlas jej koaličných partnerov - do oveľa väčšej, ako to bolo za jej predchodcov. V inom kultúrnom prostredí by preferovanie argumentov pred silou bolo oceňované, my sme však na Slovensku s jeho civilizačnými mantinelmi a obmedzeniami.
II. Obaja koaliční predsedovia majú na tento konflikt záujmov iný názor, súhlasili však s tým, že o pochybnostiach v prípade zákaziek firmy Hayek Consulting rozhodne Najvyšší kontrolný úrad a rozhodnutie premiérky na základe zistení NKÚ budú obe strany akceptovať. Čo na jednej strane znamená, že riešenie problému sa odkladá o niekoľko mesiacov, a že tak de facto súčasná koalícia rehabilituje tento spôsob vyhnívania problémov, ktorý tak ostro kritizovala za vládnutia Roberta Fica. Podozrenie, že ani táto koalícia sa nebude systémovo odlišovať od spôsobov svojich predchodcov, nadobúda na intenzite.
III. Robertovi Ficovi netreba veľa - bude poukazovať na zlyhania koaličných politikov a zdôrazňovať pochybnosti o viacerých kauzách a kauzičkách. Že pritom zlodej kričí chyťte zlodeja, nie je pre Ficov elektorát dôležité. A na zvyšovanie preferencií Smeru to postačí.
V tejto chvíli je však podstatné niečo iné - s veľmi vysokou pravdepodobnosťou sa dá očakávať, že výsledná správa Najvyššieho kontrolného úradu nebude zničujúca pre oboch štátnych tajomníkov, a neprinesie výsledok, že išlo o nespochybniteľnú korupciu a klientelizmus. Takýto výsledok sa dá očakávať z dvoch dôvodov - z objektívneho, lebo zrejme toto sa o víťazných tendroch hayekovcov tvrdiť ani nedá, a z politického - lebo práve takýto výsledok bude pre pnutie v koalícii najvýbušnejší a pre opozíciu najvýhodnejší. Po tomto výsledku NKÚ sa totiž obe strany sporu dostanú späť takmer na jeho začiatok - takmer preto, lebo dovtedy sa v médiách objavia ďalšie informácie o pozadí diania v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktoré vo verejnosti iba utvrdia presvedčenie, že tie súťaže neboli fér a že vyvodenie politickej zodpovednosti by bolo správnym krokom. Niekoľko mesiacov sa tak bude máchať koalícia vo viac či menej opodstatnených a viac či menej vyargumentovaných podozreniach, aby nakoniec riešila ten istý spor ako pred niekoľkými dňami. A riešenia budú opäť zdanlivo iba dve - buď ustúpi Radičová alebo ustúpia Bugár so Sulíkom.
Pritom sa núka tretie, elegantné - obaja štátni tajomníci odstúpia, aby ďalej netraumatizovali pomery v koalícii, a aby aj konkrétnym činom aspoň sčasti naplnili predvolebný sľub o novej politickej kultúre.