Po počiatočnom nadšení z tohto zakorenenia českej hry v slovenskej pôde však vo vedení slovenskej firmy prevládli nízke pudy a rozhodli sa ukradnúť z českej Športky jej federálne know-how, ktoré síce bytostne pripomína know-how rakúskej, maďarskej, poľskej, nemeckej, britskej, americkej, talianskej, austrálskej, švédskej, kanadskej, brazílskej, japonskej, tureckej, belgickej, holandskej či írskej súťaže, ale toto sa dnes zrejme nehodí pripomínať. A tak sa stalo, že na víťazstvo je potrebný tzv. český variant šesť čísel zo 49, čo je oproti navrhovanému slovenskému variantu rozdiel priam priepastný, skoro až principiálny a určite je hoden aspoň miliardového ocenenia. (Navyše nemali by sme zabudnúť na zákernosť tohto českého variantu, lebo pri žiadnom významnom pozitívnom akte v slovenských dejinách sa s týmito číslami nedá stretnúť - s výnimkou prúserového roku 1849, čo iba posilňuje podozrenie o protislovenskom charaktere tohto know-how).
Navyše, čo nebolo zanedbateľné, nebolo by treba dnes už neznámemu zlepšovateľovi platiť žiadnu odmenu a podiel na zisku.
A potom to už išlo z kopca - teda skôr naopak. Pretože suma, ktorú neboli slovenskí ministri financií (Schmögnerová, Mikloš, Počiatek, Mikloš) ochotní zaplatiť najprv českej firme v mimosúdnom vyrovnaní a neskôr ako dôsledok rozhodnutia súdov ani cyperskej firme Lemikon Limited, ktorá odkúpila pohľadávku od českej Športky, sa ustavične zvyšuje (z pôvodných vraj desať miliónov korún na približne jednu miliardu, z ktorých už bolo 400 miliónov nenávratne odídených na účet cyperskej firmy - kam sa z tohto účtu prerozdeľovali, sa možno len domnievať, tvrdiť to môže len samovrah).
A tak dnes jedna a tá istá firma súčasne aj hlási obavy z krachu, aj ich rozptyľuje, lebo ak stávkujúci prestanú tipovať, môže sa ísť pásť.
Čo by možno nebolo úplne blbé riešenie a nový Tipoštek by sa mohol začať stavať na zelenej lúke. Zatiaľ nespasenej.
