Šanca na Ficov odchod je v rukách maďarských voličov

(Aj keby sa zdalo, že ich dilema je menšia, lebo si fakticky vyberajú iba spomedzi dvoch strán, kým väčšinový volič až spomedzi 16 a menšinový väčšinový volič dokonca z ponuky 18 subjektov, nie je to celkom tak, ako ukážem neskôr.)
Frustrovanému väčšinovému národnému voličovi bol venovaný tento predchádzajúci blog. Dilema maďarského voliča však nie je iba jednoduchým rozhodovaním medzi Csákym a Bugárom, ako to vyzerá na prvý pohľad. Rozhodovanie menšinového maďarského voliča totiž do veľkej miery ovplyvní aj situáciu väčšinového slovenského voliča - paradoxne koaličného aj opozičného, čo len zvyšuje dôležitosť tohto aktu. A tohto blogu, samozrejme.
Cieľom tohto textu je, otvorene povedané, v prípade, že sa mu dostane pozornosti aj v južných okresoch krajinky, pomôcť dosiahnuť, aby čo najmenej hlasov voličov maďarskej národnosti prepadlo. Pre racionálne zdôvodnenie nezatracovania poslancov SMK či Mostu si možno stačí prejsť týmto testom v tomto denníku.
V doterajších voľbách nebola účasť voličov maďarskej národnosti (trochu zjednodušujem, ale pre potreby tohto článku je to dôležité) práve nízka: v roku 1990 dalo hlas koalícii Együttélés - Spolužitie - Wspólnota - Soužití, Maďarské kresťansko-demokratické hnutie 292 636 voličov. V roku 1992 kandidovali dve strany - MKDH a Együttélés - a získali spolu 228 885 hlasov, Maďarská občianska strana dostala 70 689 (čiže spolu 299 574 voličov). V roku 1994 za Maďarskú koalíciu (MKDH, Spolužitie a MOS) hlasovalo 292 936 voličov. O štyri roky neskôr za Stranu maďarskej koalície hlasovalo 306 623 voličov, Maďarskému ľudovému hnutiu za zmierenie a prosperitu dalo svoj hlas 6587 voličov. V roku 2002 hlasovali zrejme maďarskí voliči opäť etnicky - za SMK bolo 321 069 voličov. A v posledných voľbách v roku 2006 dalo hlas SMK 269 111 voličov, čo bolo doteraz najmenej, aj tak to však znamenalo pohodlný vstup do NR SR s 11,68 percenta voličov. Teoreticky sa teda dá povedať, že voličský potenciál maďarskej menšiny je niečo nad 300 tisíc voličov. A keďže vieme (podľa posledných parlamentných a posledných prezidentských volieb), že voličov je na Slovensku síce približne 4 milióny 300 tisíc, ale voliť bolo v druhom prezidentskom kole v roku 2009 iba 2 223 595 z nich (51,67 %) a v parlamentných voľbách v roku 2006 sa ich dostavilo k urnám 2 303 139 (54,67%), možno predpokladať, že ani v tomto roku nebude účasť brutálne vyššia. Pri 60-percentnej účasti (preháňam) by na vstup do parlamentu malo stačiť približne 130 tisíc hlasov. Čo je číslo, ktoré sa do sumy potenciálnych maďarských menšinových voličov zmestí pokojne dvakrát, t. j. pri „správnom" rozdelení hlasov medzi SMK a Most by nemala byť ohrozená ani jedna z nich.
Na tomto mieste zrejme treba pripomenúť, že nádeje SMK na spoluvládnutie so Smerom sa limitne približujú k nule - sama SMK mu zrejme na nadpolovičnú väčšinu stačiť nebude a koalícia so Smerom a SNS je mimoriadne nepravdepodobná. Inak povedané, nádeje maďarských voličov na účasť v koalícii sú viac-menej spojené s ostatnými opozičnými stranami - a keďže všetci vieme, že opozícia má šancu na vládnutie iba pri plnom zastúpení tzv. zlepenca piatich strán, nádej na zmenu je oveľa vyššia, ak uspeje súčasne aj SMK aj Most - Híd. Akokoľvek to bude proti srsti obom predsedom.
Teraz sa teda vráťme tam, kde je pes zakopaný - ako sa dá dosiahnuť „správne" rozdelenie hlasov medzi SMK a Most. Dohoda na politickej úrovni je vzhľadom na animozity lídrov nemožná a navyše aj nereálna - veď ako rozdeliť 300 tisíc voličov na približné polovice a ešte to aj zabezpečiť? Fakticky to môže vzniknúť iba na úrovni rodín, kde si môžu účastníci tejto ne(na)písanej zmluvy naozaj dôverovať - čiže ak má napríklad rodina voliča Viktora Orbána z Dunajskej Stredy štyroch voličov, dajú dvaja hlas Mostu a dvaja SMK. V prípade nepárneho počtu voličov v jednej rodinnej jednotke bude nepárny hlas pripadať Csákyho strane, lebo Bugárov Most si získa niekoľko tisíc hlasov v slovenskom elektoráte.
Naivné. Viem.
Jasné, môžete to urobiť aj inak, ak sa však jedna z maďarských strán nedostane do NR SR, šanca, že vo vládnutí bude pokračovať súčasná koalícia, je rádovo vyššia. A uprednostniť Slotu vo Ficovej vláde pred Csákym/Bugárom v spoločnej vláde Radičovej je skutočne štátnickým rozhodnutím.