Snehulienko a 7 trpaslíkov alebo môže to vyjsť. Ak nebudú kradnúť

I.Paradoxom, na ktorý sme už zvyknutí, je, že vládnuť (zrejme) nebude najsilnejšia strana - stalo sa tak aj v roku 1998, aj v roku 2002, kedy zvíťazil Vladimír Mečiar, ale premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda. Smer nebude vládnuť napriek tomu, že si posilnil svoj volebný výsledok spred štyroch rokov o päť percent, má o dvanásť poslancov väčší poslanecký klub (z 50 na 62) a dôveru mu dalo až 880 111 voličov (o 209 tisíc viac ako pred štyrmi rokmi).
Nebude vládnuť, pretože neuspel v súboji so stranou, ktorej volebný výsledok je o tri percentá slabší ako v roku 2006 (vtedy získala SDKÚ vo voľbách 422 815 hlasov, teraz o 33-tisíc voličov menej a má aj o tri mandáty slabší poslanecký klub - klesol z 31 na 28 poslancov).
A pretože si Smer na rozdiel od hlavného súpera zlikvidoval koaličný potenciál takmer na nulu - čo bol hlavný rozdiel oboch kľúčových protivníkov. Čo hovorí najmä o tom, že hoci je Robert Fico hlavnou príčinou volebného zisku Smeru, je súčasne aj hlavným vinníkom, ktorý spôsobil absolútnu izoláciu svojej strany v povolebných rokovaniach. Výber Slotovej SNS a Mečiarovho HZDS ako koaličných partnerov sa ukázal zo strategického hľadiska ako zásadná chyba - jeden do minulosti odchádzal už dlhší čas, druhý svojou nenásytnosťou a extrémizmom odpudil toľko voličov, že do NR SR sa dostal iba o sedem stotín percenta. Koaličný potenciál strany Smer však úplne zlikvidoval Robert Fico svojou aroganciou, nenávistnými útokmi, posielaním opozície do väzenia a ignorovaním akéhokoľvek pozitívneho komunikácie s opozíciou (kde za ním temer vôbec nezaostával Pavol Paška). Napriek tomu je logické a v súlade s politickou kultúrou, že šancu zostaviť vládu od prezidenta Gašparoviča Fico dostal.

II. K moci sa teda dostáva sedem politických zoskupení, čo je možno najviac v doterajších dejinách slovenského parlamentarizmu a bude jedným z najväčších problémov nasledujúcich štyroch (hm?) rokov. Na kandidátke Slobody a Solidarity sa dostali do NR SR aj štyria predstavitelia občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, ktorí sa dlhodobo netajili niektorými odlišnými názormi na program SaS - za marketingovými akciami typu dekriminalizácie marihuany a registrovaného partnerstva teda nebude mať Sulík celý svoj klub - čo môže paradoxne limitovať tento potenciálny spor vnútri novej koalície. A Sulíkovi prvovoliči možno ako prví zistia, že s volebnými sľubmi treba narábať opatrne aj na ich strane.
Na pleciach Mostu sa do NR SR dostala aj štvorica predstaviteľov Občianskej konzervatívnej strany, ktorá napriek nízkemu počtu hlasov je nositeľom nadštandardného brizantného potenciálu, s ktorého využitím už teraz počíta aj Robert Fico.
Kresťanskí demokrati sú snáď jednou stranou - viac by sa do ich vnútra videlo, keby boli počty mandátov v NR SR iné a dalo by sa reálne uvažovať o koalícii Smeru s KDH, ktorá je z programového hľadiska zrejme najprirodzenejšou kombináciou, ale Fico to prekazil dokonale.
Dve strany v sebe obsahuje aj Dzurindova SDKÚ líderky Ivety Radičovej a bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa touto situáciou vyrovná Radičová, ktorá by právom mala byť premiérkou - ale že inú predstavu má nielen Miklošovo krídlo, ale aj maskulínne KDH, netreba pochybovať. Nižší volebný výsledok Radičovej do istej miery nahral aj Dzurindovi, ten však s útokom na líderku zrejme počká, lebo teraz by to bolo samovražedné. Navyše Radičová, ak sa bude chcieť vyrovnať s dedičstvom Ficových škandálov, nebude môcť ignorovať škandály Dzurindovej a už aj jej SDKÚ - čo bude mimoriadne komplikované. Zvládať vládu aj stranu je nad jej sily a určite sa to časom prejaví. Zrejme by bolo načim dať Dzurindovi nejaké exkluzívne zadosťučinenie dosť ďaleko od domácej politiky (v Bruseli?).

III. 2 + 2 + 2 + 1 je sedem politických subjektov, ktoré sa majú dohodnúť na spoločnom programe a postupoch na najbližšie roky. Nebude to ľahké, ale ani nemožné - dôležitejšia téma ako dekriminalizácia marihuany a registrované partnerstvo je situácia v justícii, verejných financiách, s výstavbou diaľnic formou PPP, na pezinskej skládke, v daniach a odvodoch, v kauze emisií, druhom pilieri, súdnych procesoch štátu s poisťovňami... kde zrejme budú prebiehať tvrdé rokovania, ale kompromis je možný. Napokon, podobnú situáciu sme tu už zažili v roku 2002, kedy kompromisy na úrovni obsadzovania postov a programového vyhlásenia museli dosiahnuť takisto štyri strany - Dzurindova SDKÚ, Hrušovského KDH, Ruskova ANO a Bugárova SMK. Bolo to kostrbaté, a napokon vláda aj skončila predčasne, čo sa nedá vylúčiť ani teraz. Na rozdiel od minulosti však teraz budú komunikovať umiernenejšie varianty politikov a politík - Radičová namiesto Dzurindu, Figeľ namiesto Hrušovského, Sulík namiesto Ruska a Bugár, za ktorým stojí ústretovejšia strana slovensko-maďarského porozumenia. Toto je zrejme najpozitívnejšia zmena terajších volieb, lebo väčšina voličov poslala na okraj politického diania až na smetisko väčšinu extrémistov - Mečiara, Slotu, Csákyho a aj Orbána, ktorý patrí medzi najväčších porazených. Pretože ak bude mať Orbán proti sebe namiesto trojky Fico - Slota - Mečiar trojku Radičová - Figeľ - Sulík a Bugára vo vedení NR SR a Maďarov vo vláde, budú jeho cezhraničné ataky len ťažko pochopiteľné a už vôbec nie akceptovateľné na európskej úrovni.
To však nič nemení na tom, že okrem riešenia vážnych problémov, na ktoré sa napríklad razantným šetrením pripravuje celá Európa a ani my nebudeme výnimkou, bude mať proti sebe táto vláda o. i. radikálneho Fica a Slotu a ich nedočkavých voličov a s tým musí počítať. Preto bude asi lepšie, ak premiérkou bude Radičová a nie z istého hľadiska schopnejší Mikloš, ak s verejnosťou bude komunikovať oveľa empatickejšia profesorka sociológie a nie asertívnejší Mikloš či Sulík.

IV. Najpodstatnejšie však bude niečo iné - nová koaličná sedmička trpaslíkov má pred sebou nielen veľké výzvy, ktoré sa nebudú ľahko prijímať väčšinou verejnosti, ale aj porazeného a urazeného a pomstychtivého Snehulienka, ktorý im nič nedaruje a každú chybu využije.
Môžu však uspieť. 
Ak nebudú kradnúť ako tí všetci pred nimi. Inak im to opozícia, médiá a voliči jednoznačne spočítajú. Ako napokon už aj v roku 2006.